Predstavený zámer reformy je sumárom často nedomyslených nápadov, nie jasná predstava o komplexnej zmene a jej dopadoch. Sú medzi nimi také, po ktorých podnikatelia volajú roky, ale tiež také, ktoré ekonomike neprospejú.
Od dnes je účinná novela zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje aj tzv. pandemickú PN. Pre zamestnancov sa mierne mení suma príjmu počas PN, ktorá bola doteraz 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa, po novom budú sumy rovnaké ako pri štandardnej PN, teda 25 % prvé tri dni a od štvrtého dňa 55%.
Pripravované zavedenie e-faktúr je jeden z najvážnejších zásahov do podnikateľského prostredia za posledných 30 rokov. Treba však zdôrazniť, že odôvodnenie tejto zmeny, ani proces jej prípravy tomu vôbec nezodpovedá.
Počas pandémie nebezpečne rastie rozsah a vplyv štátu, veľkosť verejného dlhu a počet návrhov vlády a EÚ na ďalšie výdavky a dane. Vytvára to tlak na vyššie zaťaženie daňovníkov v budúcnosti. Štát pritom už dnes rozhoduje o väčšine zárobkov ľudí.
Prezident ZPS, Ján Solík vystúpil na webinári „Správa OECD o politike MSP a podnikaní na Slovensku„, ktorá je výsledkom dvojročnej spolupráce Ministerstva hospodárstva a OECD.
Ako samosprávy zvyšujú dane podnikateľom, aká je ich výška v porovnaní s okolitými krajinami a ako dane z nehnuteľností na Slovensku ovplyvnila pandémia?
Vláda na dnešnom rokovaní schválila zmenu, ktorá je prvým krokom k systémovému zníženiu administratívnej záťaže podnikania.
Pri povinných respirátoroch vytvoril štát dve kategórie podnikateľov. Napriek tomu, že ich výrobky poskytujú rovnaký štandard ochrany, časť z nich nemôžu zákazníci nosiť v interiéroch na Slovensku, ak nechcú porušovať pravidlá.
Slovenskí malí a strední podnikatelia už takmer rok zápasia s následkami pretrvávajúcej koronakrízy. Opakovane zdôrazňujú, že im v rámci ekonomických opatrení chýba odpustenie odvodov, zvýšenie príspevkov na náhradu straty príjmov či dotácia na fixné náklady.
Podnikatelia, aké opatrenia preferujete na zmiernenie dopadov koronakrízy?
