ZPS: V komunálnych voľbách voliči rozhodujú aj o výške daní a pracovných miestach vo svojom regióne
Ďalšie zvyšovanie daní pre firmy znamená menej pracovných miest a horšiu dostupnosť služieb pre občanov.
Komunálne voľby sa vo verejnej diskusii často obmedzujú len na otázky škôlok, ciest, miestnych športovísk, či verejných priestorov. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) upozorňuje, že dnešné hlasovanie v komunálnych voľbách určí aj ekonomickú budúcnosť konkrétneho regiónu. Výsledok rozhodne aj o tom, či samosprávy opäť zvýšia už dnes neprimerane vysoké dane pre podnikanie. Ak sa opäť zhoršia podmienky pre podnikanie, v mestách a obciach môžu chýbať nielen pracovné miesta, ale aj lokálne obchody či služby. Na neuvážené zvyšovanie daní tak v konečnom dôsledku doplatia samotní obyvatelia.
Na Slovensku dlhodobo pretrváva mýtus o nízkych daniach z nehnuteľností. Nízky celkový priemer však skresľuje fakt, že kým občania platia relatívne málo, záťaž firiem je obrovská. Podľa dát OECD podnikatelia na pravidelných daniach z nehnuteľností odvádzajú až 0,4 % HDP, čo je štvornásobok v porovnaní s Českou republikou a dvojnásobok oproti Nemecku. Za rovnakú výrobnú halu či objekt na podnikanie tak slovenská firma zaplatí v krajskom meste často 6- až 10-krát viac než jej český konkurent. Od roku 2016 stúpli dane v krajských mestách v závislosti od typu nehnuteľnosti a konkrétnej samosprávy často o viac ako 100 %. V extrémnych prípadoch vzrástli dokonca takmer o 500 %.
„Komunálna politika nie je len o vyasfaltovanej ceste alebo novom ihrisku. Je aj o tom, či v regióne zostanú pracovné príležitosti a ponuka služieb. Ak vedenie mesta, či obce rieši rozpočtové diery razantným skokovým zvyšovaním daní pre miestne firmy, skôr či neskôr na to doplatia samotní obyvatelia,“ zdôrazňuje Ján Solík, prezident ZPS.
Nepredvídateľné daňové zmeny schvaľované na poslednú chvíľu, len pár týždňov pred koncom roka znemožňujú firmám plánovať výdavky a rozvoj. Zároveň sa približne štvrtina samospráv ani za 14 rokov neprispôsobila pravidlám, ktoré od roku 2027 stanovujú maximálne desaťnásobný rozdiel v sadzbách dane z nehnuteľností. Rozdiely medzi sadzbami pre občanov a podnikateľov dosahujú v niektorých obciach priepastný, viac ako stonásobný rozdiel. Namiesto zdravej súťaže o investorov sa tak niektoré samosprávy pretekajú v tom, kto podnikateľov viac oberie o peniaze.
Združenie podnikateľov Slovenska preto vyzýva voličov, aby pri rozhodovaní zohľadňovali aj to, aké majú kandidáti plány s miestnymi daňami a podporou podnikateľského prostredia. „Ľudia nebudú voliť len starostov, primátorov a poslancov. Budú rozhodovať aj o tom, či sa firmám v ich meste alebo obci oplatí podnikať a vytvárať pracovné miesta,“ uzatvára Solík.