Rozpočet bez diskusie, bez brzdy a bez šetrenia

Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) upozorňuje, že ignorovanie pravidiel sa stáva nebezpečným trendom. Štátny rozpočet na rok 2027 vznikol bez diskusie, obchádza dlhovú brzdu, ponecháva škodlivé dane a nevyhnutnú konsolidáciu odkladá po voľbách. Účet za tento prístup v konečnom dôsledku zaplatia všetci občania a firmy.

Vláda sa opakovane vyhýba ústavným povinnostiam. Obišla zmrazenie platov členov vlády, vyčkávala so žiadosťou o vyslovenie dôvery a nepredložila opatrenia na zníženie dlhu. Teraz dokonca obchádza aj samotnú dlhovú brzdu.

„Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schválili v minulosti takmer všetci poslanci. Politici, ktorí ho kedysi podporili, by dnes mali ísť príkladom, nie hľadať spôsoby, ako ho obchádzať. Vláda by mala predložiť vyrovnaný rozpočet a otvorene priznať, na čo krajina nemá peniaze a ktoré výdavky musí financovať na dlh. Namiesto toho využila neodôvodnene výnimku. Prehlbuje tak právnu neistotu a hazarduje s dôveryhodnosťou Slovenska,“ upozorňuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

V Česku sa o návrhu štátneho rozpočtu verejne diskutuje niekoľko týždňov. Na Slovensku na to zostalo pár hodín v nedeľu popoludní. Podnikatelia upozorňujú, že bez odbornej oponentúry nevznikne kvalitný rozpočet. Účet tak nakoniec zaplatia všetci občania a firmy. Prípadné spochybnenie ústavnosti tohto postupu navyše môže spôsobiť rozpočtové provizórium, ktoré by ohrozilo investície, zneistilo veriteľov a v konečnom dôsledku predražilo štátny dlh. Cez včera narýchlo schválený pozmeňujúci návrh navyše parlament uvoľnil pravidlá provizória, čím de facto pokračuje v obchádzaní ústavnej dlhovej brzdy. 

„Slovenská ekonomika potrebuje jasný impulz, rozpočet však prináša opak. Popiera sľuby vlády o podpore ekonomiky a na ďalší rok zachováva škodlivé dane z minulosti. Štát ďalej trestá úspech a pokračuje v experimente s transakčnou daňou,“ skonštatoval Solík.

Pribudla aj nová daň, ktorou je neistota. Členovia vlády neustále menia postoj k transakčnej dani a opatrenia na podporu rastu zostali len sľubmi. Strata dôvery v stabilné pravidlá a v slovo predstaviteľov štátu brzdí investície podobne ako nová daň.

„Neistota je daň, ktorú neschválil parlament, ale platí ju každý,“ hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Na každé 3 eurá, ktoré štát vyberie na daniach a poplatkoch, minie 4. Každé desiate euro, ktoré štát minie, bude požičané. Len za rok 2027 to je takmer 1 400 eur nového dlhu na každého obyvateľa. Namiesto avizovaného šetrenia a znižovania rekordného počtu viac ako 452 000 zamestnancov verejnej správy sme svedkami opaku. Výdavky na zamestnancov porastú o 1,07 miliardy eur. Odkladanie reformy verejnej správy, zásadnej optimalizácie siete škôl a škrtov v prebujnelom štátnom aparáte má svoju cenu. Zaplatíme ju vyšším dlhom a rastúcimi úrokmi.

Dlh za jediný rok narastie viac, než štát vyberie na dani z príjmov dokopy od všetkých zamestnancov a živnostníkov. Len na úroky pôjde v roku 2027 až 2,44 mld. eur. Ide o sumu, ktorá zodpovedá asi polovici toho, čo štát vyberie na dani zo zisku firiem, a v prepočte je to asi 450 eur na každého obyvateľa vrátane detí.

Podnikatelia nevidia plán, ako zastaviť zadlžovanie. Vláda odkladá konsolidáciu o rok a sama priznáva, že v rokoch 2028 a 2029 bude potrebné nájsť chýbajúce miliardy. Zároveň od roku 2028 podľa platného zákona klesne dočasne zvýšený zdravotný odvod zamestnávateľov z 11 % na 10 %, vláda sľubuje zrušiť transakčnú daň a chystá ďalšie platové automaty. To všetko bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho štát tento účet zaplatí.

„Každý rok odkladu reforiem znamená vyšší dlh, vyššie úroky a tvrdšie opatrenia neskôr. Tí, ktorí chcú udržať sociálny štandard na dlh, ho do budúcna najviac ohrozujú. O pár rokov pôjdu peniaze potrebné na dôchodky, zdravotníctvo a školstvo najmä na splátky štátneho dlhu. Vyzývame poslancov, aby rozpočet v tejto podobe odmietli a začali sa konečne zaoberať zásadnými úsporami výdavkov,“ dodáva Solík.