Rastúce bremeno povinných platieb na Slovensku berie ľuďom možnosť rozhodovať o vlastných peniazoch

Bratislava, 21. august 2026 – Slovensko má za sebou ďalší rok rastúceho bremena povinných platieb pre obyvateľov. Podľa prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) predstavovalo v roku 2025 63,59 % celkových mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou.

Ilustratívne to znamená, že zamestnanec s priemernou mzdou by na zaplatenie všetkých štátom vynútených platieb potreboval niečo vyše 232 dní v roku. Symbolický Deň daňového odbremenenia preto v roku 2026 pripadá na 23. august. Až od tohto dňa nebudú zárobky obyvateľov zaťažené povinnými platbami. Deň daňového odbremenenia tak prichádza o deň neskôr ako vlani a až o 13 dní neskôr ako v roku 2015.

„Takmer dve tretiny celkovej odmeny za prácu dnes pohltia povinné platby. Dôvodom posunu Dňa daňového odbremenenia oproti minulému roku je, že zaplatené povinné platby aj pod vplyvom druhého konsolidačného balíka narástli v priemere viac ako bol nárast priemerných mzdových nákladov, aj priemernej hrubej mzdy. To ukazuje, aký veľký je rozsah štátu v ekonomike a aký malý priestor zostáva ľuďom rozhodovať o ich zarobených  peniazoch,” upozorňuje Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Rast zaťaženia súvisí aj s rastom verejných príjmov a výdavkov. Podľa údajov Ministerstva financií SR sa medzi rokmi 2014 a 2025 zvýšili daňové a odvodové príjmy o 25,7 miliardy eur, zatiaľ čo verejné výdavky vzrástli o 33,4 miliardy eur. Tento vývoj poukazuje na veľké plytvanie, neefektívne a príliš nákladné spravovanie peňazí daňovníkov verejnou správou. Mal by sa brať do úvahy pri  serióznej a na faktoch založenej diskusii o daniach, verejných výdavkoch, kvalite poskytovaných verejných služieb či o konsolidácii verejných financií.

Celkové bremeno povinných platieb je na Slovensku vyššie ako u susedov v Česku, Poľsku a Rakúsku. Slovensko tak patrí medzi krajiny, v ktorých štát odčerpáva výraznú časť vytvorenej ekonomickej hodnoty. Oproti roku 2014 sa toto bremeno zvýšilo o vyše 3 percentuálne body.

Prepočet je možné ilustrovať na zamestnancovi s priemernou mzdou. V roku 2025 predstavovala jeho priemerná hrubá mesačná mzda 1 620 eur, celkové mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca boli približne 2 324 eur mesačne. Z tejto sumy odišlo na rôzne povinné platby približne 1 478 eur. Zamestnancovi tak po zohľadnení všetkých povinných platieb zostalo približne 846 eur mesačne, teda iba 36,41 % celkových mzdových nákladov. Inými slovami, z každých 100 eur, ktoré zamestnávateľ vynaloží na prácu priemerného zamestnanca, pripadá na povinné platby približne 63,59 eura.

Pri pohľade na jednotlivé druhy povinných platieb tvorili v roku 2025 najväčšiu časť tvoria sociálne a zdravotné odvody, platby DPH, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane a o ostatné dane a povinné platby. Celkové bremeno pritom nezahŕňa iba dane a odvody priamo z výplaty. Prepočet zahŕňa viac ako 50 administratívne vynútených platieb, ktoré zaťažujú príjem, majetok, spotrebu aj podnikanie.

Situácia sa pravdepodobne nezlepší ani v nasledujúcich rokoch. Príčinou je tretí konsolidačný balík kde je napríklad zvýšenie zdravotných a sociálnych odvodov, zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb pre lepšie zarábajúcich a zvýšenie sadzby dane z neživotného poistenia.  Rizikom zostávajú aj vysoké deficity, rýchly rast verejného dlhu a pokračujúci rast verejných výdavkov. Osobitným rizikom je predvolebný rok 2027, kde môžeme očakávať populistické výdavky.

„Kým na Slovensku sa takmer rok diskutuje o prorastových opatreniach, poľská a česká ekonomika rastú rýchlejšie ako tá naša. Nie je náhoda, že ide o krajiny s nižším bremenom povinných platieb. Bez zásadných škrtov vo výdavkoch a ekonomických reforiem však zmenu očakávať nemožno," konštatuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.