Od zajtra musia predajcovia povinne akceptovať aj bezhotovostné platby
Povinné bezhotovostné platby od 1. mája 2026 majú zvýšiť komfort aj výber daní, no podnikatelia varujú pred rastúcimi nákladmi a záťažou.
Všetci predajcovia sú povinní od 1. mája 2026 umožniť vo svojich prevádzkach aj bezhotovostné platby. Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že kým štát prezentuje túto zmenu ako jednoduchý krok, ktorý zvýši komfort zákazníkov a obmedzí daňové úniky, pre tisíce firiem a drobných živnostníkov ide o ďalší vynútený náklad a administratívnu záťaž, ktorú v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.
Od 1. mája 2026 majú podnikatelia novú povinnosť - umožniť zákazníkom bezhotovostné platby vo svojich prevádzkach. Štát týmto krokom nariaďuje využívanie technológií pod hrozbou pokuty namiesto toho, aby ich nechal uspieť v slobodnej súťaži. Bezhotovostné platby sú prezentované ako jednoduché riešenie, ktoré možno zabezpečiť aj “bezplatne” prostredníctvom QR kódu.
Ani platby prostredníctvom QR kódov však nie sú zadarmo, upozorňuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska: „V praxi si podnikatelia vyberajú medzi platobným terminálom, ktorý znamená zákonom vynútený príjem pre banky a kartové spoločnosti a QR platbami, ktoré sú administratívne náročnejšie a predražujú vedenie účtovníctva. K tomu je často potrebné pripočítať náklady na aktualizácie pokladničných systémov či stabilný internet.”
Tí, ktorí sa rozhodnú pre štátne riešenie cez QR platby, musia navyše po roku 2027 rátať s ďalšími poplatkami za notifikácie a pripísanie takýchto platieb, ktoré v úvodnej fáze banky neúčtujú. Pre časť podnikateľov, najmä starších remeselníkov, predstavuje samotná aktivácia a technická údržba takéhoto riešenia ďalšiu bariéru, ktorá môže ovplyvniť ich ďalšie fungovanie na trhu.
„Každá takáto “povinná drobnosť” zvyšuje tlak na malé prevádzky či starších podnikateľov a môže prispieť k ich rozhodnutiu ukončiť podnikanie,” zdôraznil Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Aj pri QR platbách ide o riešenie, ktoré má svoje limity. Okrem technických požiadaviek prinášajú aj vyššiu administratívnu náročnosť a často vyžadujú dlhší čas na vybavenie zákazníka.
Výber medzi QR kódom a terminálom je preto nielen technickou otázkou, ale tiež obchodným rozhodnutím. Podnikatelia musia zohľadňovať rýchlosť obsluhy, výšku poplatkov, ako aj charakter podnikania – najmä počet transakcií a ich priemernú hodnotu. Prevádzky s veľkým množstvom nízkych platieb môžu byť novou povinnosťou zasiahnuté výraznejšie.
„Samotné bezhotovostné platby nezaručujú vyššie tržby. Podnikatelia, pre ktorých mali ekonomický zmysel, ich už zaviedli dávno aj bez zákonnej povinnosti. Nové opatrenie tak v mnohých prípadoch nemusí priniesť nové príležitosti, ale skôr dodatočné náklady, ktoré sa premietnu do cien pre zákazníkov,” konštatuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Združenie podnikateľov Slovenska dlhodobo apeluje na štát, aby pred zavádzaním opatrení na boj proti daňovým únikom boli vyhodnotené náklady a efekt tých doteraz prijatých. Bez toho je akékoľvek nové opatrenie len experimentom na účet súkromného sektora a zákazníkov. Podnikatelia tiež upozorňujú, že pri každom nástroji, ktorý má zamedziť daňovým únikom, má byť vopred jasné, koľko bude stáť a koľko financií do rozpočtu prinesie. Podnikatelia zdôrazňujú, že žiadnu novú povinnosť nemožno vnímať izolovane, ale spolu s ostatnými reguláciami. Akékoľvek vynútené náklady navyše sa totiž napokon premietnu do cien, ktoré zaplatí konečný spotrebiteľ.