Majetok rodinných firiem odchádza za hranice. Útek kapitálu môže zastaviť zmena legislatívy

Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) a Slovenská asociácia finančníkov (SAF) varujú pred odchodom domáceho kapitálu do zahraničia. Dôvodom je chýbajúca legislatíva pre rodinné firmy. Bez legislatívnej úpravy súkromných nadácií alebo zvereneckých fondov bude štát aj naďalej prichádzať o domáci kapitál, investície aj budúce daňové príjmy.

Rodinné firmy tvoria významnú časť slovenskej ekonomiky. Potrebujú pritom to, čo každá iná firma, teda predvídateľné podmienky, kvalifikovanú pracovnú silu a jednoduché a vymáhateľné pravidlá. Namiesto toho však pri odovzdávaní podnikov ďalšej generácii narážajú na zastaranú alebo chýbajúcu legislatívu. Chýbajú im inštitúty na správu a ochranu majetku, akými sú zverenecký fond či súkromná nadácia. Tie v prvom rade bránia tomu, aby sa firma pri dedení rozdrobila medzi viacerých potomkov. Zakladateľom tiež umožňujú určiť jasné pravidlá, ako sa bude nakladať s majetkom a ziskom po ich smrti. Využitie takéhoto inštitútu zabezpečí, že firma zostane stabilná a udrží si rodinný charakter. Ak by takýto nástroj existoval aj na Slovensku, zásadne by sa zvýšila pravdepodobnosť, že kapitál zostane doma aj po výmene generácií. 

Kým susedné krajiny už roky umožňujú podnikateľským rodinám využívať nástroje na správu a ochranu majetku, slovenskí zakladatelia rodinných podnikov ich musia hľadať v zahraničí. Hoci sa u nás pojem nadácia spája predovšetkým s charitou, v okolitých štátoch súkromné nadácie dlhodobo a bez problémov fungujú popri tých verejnoprospešných.

„Ak štát zatvára oči pred chýbajúcimi súkromnými nadáciami a zvereneckými fondami, podkopáva vlastnú ekonomiku. Dáta ukazujú, že slovenské podnikateľské rodiny hľadajú nástroje na ochranu majetku za hranicami. Len v susednom Česku si slovenskí občania založili takmer 300 súkromných nadácií a zvereneckých fondov. Nehovoríme o schránkových firmách, ale o úspešných rodinných podnikoch s obratmi v desiatkach až stovkách miliónov eur, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí. Tento odliv kapitálu je potrebné čím skôr zastaviť,“ hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Založenie zvereneckého fondu či súkromnej nadácie v zahraničí spravidla neznamená iba presun jednej právnej štruktúry. Postupne sa do krajiny, v ktorej takýto nástroj na správu rodinného majetku funguje, presúva aj ďalšia ekonomická aktivita.

„Založenie zvereneckého fondu či súkromnej nadácie býva často iba prvým krokom. Nasledujú úvahy o presune holdingovej štruktúry, vyplácaní dividend či dokonca zmene daňovej rezidencie členov podnikateľskej rodiny. Ide preto nielen o odliv kapitálu, ale aj o zníženie budúcich daňových príjmov Slovenska,“ upozorňuje Miriam Galandová, prezidentka Slovenskej komory daňových poradcov.

Podľa odborníkov zároveň nejde o proces, ktorý by bolo možné jednoducho zvrátiť.

„Ak podnikateľská rodina raz založí fond alebo obdobnú štruktúru v zahraničí, je nepravdepodobné, že ich bude v budúcnosti presúvať naspäť na Slovensko, nehovoriac o prípadoch zmeny daňovej rezidencie. Každý rok chýbajúcej legislatívy preto znamená ďalší majetok a prostriedky, ktoré odchádzajú natrvalo mimo slovenského prostredia,“ dopĺňa Martin Mičák, advokát a člen správnej rady Slovenskej asociácie finančníkov.

Slovensko pred tromi rokmi zaviedlo do legislatívy definíciu rodinného podniku, ale do registra sa doteraz neprihlásila ani jedna rodinná firma. Podnikatelia preto žiadajú zrušenie tohto zbytočného zákona a apelujú na skutočné riešenia vo forme súkromných rodinných nadácií. Prvý pokus o ich zavedenie parlament v roku 2023 neschválil. Nový Občiansky zákonník, o ktorom rokujú poslanci, s nimi v predloženom znení tiež nepočíta. Bez schválenia pozmeňujúcich návrhov sa tento zákon môže stať už druhou premárnenou príležitosťou na udržanie domáceho kapitálu na Slovensku.

„Namiesto zbytočných registrov potrebujú rodinné firmy osvedčené riešenia na správu a ochranu majetku. V čase, keď naša ekonomika spomaľuje a štátny rozpočet hľadá každé euro, sa Slovensko zbytočne oberá o domáci kapitál. Ten podnikateľské rodiny vyvážajú za hranice spolu s investíciami, ktoré inak mohli zostať na Slovensku,“ zdôrazňuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Združenie podnikateľov spolu s daňovými a finančnými expertmi vyzýva vládu a zákonodarcov, aby do našej legislatívy doplnili moderné nástroje správy rodinného majetku. V opačnom prípade bude Slovensko aj naďalej prichádzať o podnikateľské rodiny, kapitál, investície a časť daňových príjmov, ktoré by mohli zostať doma.