INFOGRAFIKA: Legislatívny skanzen vyháňa rodinné firmy

Kým všetky okolité krajiny chránia svoj domáci kapitál, slovenské rodinné firmy narážajú pri odovzdávaní majetku ďalšej generácii na legislatívnu čiernu dieru. Namiesto osvedčených inštitútov na správu a ochranu majetku im štát ponúka len prázdnu byrokraciu.

Pred tromi rokmi sa do legislatívy zaviedla definícia rodinného podniku a evidencia. Výsledok? Za tri roky fungovania zákona nebola do registra podaná ani jedna žiadosť. Rodinné firmy rázne odmietajú štátne diktovanie toho, ako majú naložiť s časťou svojho zisku. V Združení podnikateľov Slovenska (ZPS) preto žiadame túto zbytočnú úpravu zrušiť a nahradiť ju tým, čo firmy skutočne potrebujú.

Absencia nástrojov, akými sú zverenecký fond či súkromná nadácia, núti slovenských zakladateľov hľadať riešenia za hranicami, aby ochránili firmu pred rozdrobením pri dedení. Dáta hovoria jasne: len v susednom Česku založili slovenskí občania za posledných desať rokov takmer 300 nadačných a zvereneckých fondov.

Tento presun do zahraničia je pre slovenskú ekonomiku jednosmerným lístkom. Založenie štruktúry mimo Slovenska je spravidla len prvým krokom, po ktorom nasleduje presun holdingovej štruktúry, vyplácanie dividend v zahraničí a často aj zmena daňovej rezidencie podnikateľskej rodiny. Ide o neviditeľnú, ale reálnu a nezvratnú stratu pre štátny rozpočet.

Združenie podnikateľov preto upozorňuje, že ak štát zatvára oči pred chýbajúcimi riešeniami, podkopáva vlastnú ekonomiku. Vyzývame politikov, aby do slovenskej legislatívy konečne zaviedli súkromné nadácie a osvedčené nástroje na správu majetku. Inak bude odlev úspešných firiem a domáceho kapitálu nenávratne pokračovať.