Dnešok môžeme označiť aj za sviatok legislatívneho chaosu
Legislatívna improvizácia pri sviatkoch poškodzuje firmy a podkopáva predvídateľnosť biznis prostredia.
8. máj 2026 sa zapíše do slovenskej histórie ako symbol legislatívneho chaosu a právnej neistoty. Deň, ktorý bol sviatkom, potom mal byť dočasne zrušený, sa nakoniec stal "pracovným sviatkom" a ukážkou toho, ako chaoticky sa na Slovensku tvorí legislatíva. Štát tak podnikateľom nevytvára vhodné podmienky, ale skôr prekážkovú dráhu.
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) upozorňuje, že nejde o ojedinelé zlyhanie, ale o dôsledok dlhodobo problematického legislatívneho procesu, v ktorom sa zákony prijímajú bez predvídateľnosti, odbornosti a rešpektu k pravidlám.
„Veľa sa hovorí o potrebe prorastových opatrení, no ich prvým a nevyhnutným predpokladom musí byť stabilita podnikateľského prostredia a jasná legislatíva. Realita je však improvizácia a chaos. Štát sa žiaľ správa ako nepredvídateľný spolubývajúci, nie ako seriózny partner,“ konštatuje Ján Solík, prezident ZPS.
Koľko stojí jedna zbabraná veta v Zbierke zákonov? Odpoveďou sú milióny eur a tisíce hodín zbytočnej práce. Firmy museli kvôli odfláknutej legislatíve preplánovať výrobu, meniť pracovné harmonogramy, konzultovať právne výklady a znášať dodatočné náklady, ktoré nevznikli ich vinou.
ZPS upozorňuje, že dnešná situácia presne odhaľuje niekoľko problémov slovenského legislatívneho prostredia:
- Obchádzanie pravidiel pri tvorbe zákonov – zákony sa prijímajú bez riadnej diskusie, analýz dopadov a často cez nesystémové prílepky.
- Právna hmla – namiesto jasných pravidiel vznikajú neprehľadné situácie, ktoré následne musia ministerstvá a úrady vysvetľovať množstvom strán ďalších usmernení.
- Skryté náklady chaosu – firmy investujú čas a peniaze do zvládania chaosu namiesto investícií do rozvoja a inovácií.
ZPS zdôrazňuje, že Slovensko potrebuje o téme rušenia sviatkov diskutovať konštruktívne. Odborný dialóg by sa mal zamerať na dva kľúčové body. Prvým je trvalé zníženie počtu štátnych sviatkov, ktorých má Slovensko nadpriemerne veľa. Druhým je modernizácia systému voľna – napríklad po vzore krajín, kde sa vybrané sviatky automaticky pripájajú k víkendu.
„Ak chceme dlhodobo zvyšovať mzdy a životnú úroveň, musíme hovoriť o produktivite práce. Priestor na vyššie zárobky nevzniká politickým rozhodnutím o voľných dňoch alebo príplatkoch, ale vyšším výkonom ekonomiky,“ zdôrazňuje Ján Solík, prezident ZPS.
Slovensko je v počte štátnych sviatkov rekordérom. V porovnaní so susednými krajinami sú dva či tri voľné dni navyše luxusom, ktorý si naša ekonomika nemôže dovoliť. Nadštandardný počet voľných dní znižuje konkurencieschopnosť a priamo limituje schopnosť firiem zvyšovať mzdy.
Len systémové zmeny a poriadok v legislatíve vytvoria podmienky, v ktorých sa podnikatelia môžu sústrediť na tvorbu hodnôt namiesto zdolávania prekážkovej dráhy v podobe paragrafov, ktoré im pripravili politici.