Cieľom kontroly má byť náprava, nie honba za pokutami za formálne chyby

Podobné skúsenosti sa žiaľ pri kontrolách zo strany štátnych orgánov opakujú. Opakovane sa stretávame s bizarnými závermi, ktoré sa týkajú formálnych chýb, a ktoré nemajú negatívny dopad na zákazníka ani na výber daní. V minulosti to bol prípad pokuty 800 eur od SOI za to, že topánky v turistickom obchode neboli označené ako „turistické“. Dnes podobný princíp vidíme pri pokute za chýbajúcu diakritiku.

 Ide o výsledok zložitých a často sa meniacich zákonov a kontrol, ktoré často vnímajú podnikateľa ako potenciálneho delikventa, ktorého treba „nachytať“, a nie ako klienta. Takéto nastavenie zásadne ničí vzájomnú dôveru a bráni budovaniu partnerského vzťahu medzi štátom a tými, ktorí tvoria hodnoty.

 Riešením je radikálna zmena prístupu ku kontrolám a trestom. Cieľom kontroly nemá byť „niečo nájsť“, ale zabezpečiť nápravu tam, kde je to potrebné.

 Úrady by mali viac využívať upozornenia bez sankcie alebo pravidlo „druhej šance.“ Finančná pokuta mala byť až posledným riešením, nie prvou reakciou na formálne pochybenie. Je potrebné vytvoriť prostredie, ktoré umožní podnikateľom sústrediť sa na prácu namiesto hľadania skrytých nástrah v neprehľadných predpisoch.

 Žiaľ, o tom, ako systémovo zatočiť s legislatívnym chaosom a zbytočnými povinnosťami, pri aktuálnej diskusii o prorastových opatreniach takmer nepočuť. Bez zmeny filozofie, kde sa sankcia prestane vnímať ako nástroj na plnenie rozpočtu a začne sa klásť dôraz na jednoduchú a jasnú legislatívu, sa z bludného kruhu absurdných pokút nepohneme.