Úspory len na papieri, dane v realite

Vláda hovorí o šetrení, no plán stále chýba

Po miliardách eur, ktoré štát vybral v predošlých dvoch kolách konsolidácie cez vyššie dane a odvody, zamestnanci, zamestnávatelia aj živnostníci oprávnene očakávali, že ťažisko tretieho kola sa konečne sústredí tam, kde sa konsolidovať má – na neefektívne výdavky štátu.

Namiesto uveriteľného plánu úspor však minister financií predstavil len niekoľko všeobecných a málo presvedčivých opatrení. Chýbajú konkrétne a dlhodobo udržateľné kroky na znižovanie výdavkov štátu. Namiesto systematickej redukcie prebujnelej verejnej správy vláda prichádza prevažne s jednorazovými či dočasnými riešeniami a vyhýba sa sektorom, ktoré reformy nevyhnutne potrebujú.

„Vláda konečne hovorí aj o potrebe šetriť na strane štátu. No konkrétny plán zatiaľ nevidíme,“ upozorňuje Ján Solík, prezident ZPS.

Vyššie dane ako trest pre pracovitých a úspešných

V predošlej konsolidácii vláda výrazne zvýšila odvody najlepšie zarábajúcim – zrušením stropov pri sociálnych odvodoch a úpravou daňového bonusu plánovala v prebiehajúcom roku zvýšiť ich daňovo-odvodové zaťaženie približne o 260 miliónov eur.

„Namiesto vytvárania prostredia pre nové investície a dobre platené pracovné miesta vláda pokračuje v politike trestania úspechu,“ hovorí Ján Solík, prezident ZPS. Na razantné zvýšenie odvodov a daní teraz nadväzuje zavedením progresivity a zvyšovaním zdravotných odvodov pre všetkých zamestnancov. „V situácii, kedy Slovensko žalostne potrebuje čo najviac dobre platených pracovných miest, zavádza vláda de facto daň z talentu a úsilia. To je sabotáž voči tvorbe atraktívnych pracovných pozícií,“ konštatuje prezident ZPS.

Porovnania ukazujú, že bez ohľadu na výšku mzdy – minimálnu, priemernú či nadpriemernú – je v Českej republike cena práce už dnes nižšia a čistý príjem zamestnanca vyšší ako na Slovensku. Ďalší konsolidačný balík túto priepasť ešte prehĺbi. Dôsledkom bude rastúci odchod kvalitných ľudí z krajiny. „Slovensko potrebuje viac dobre platených pracovných miest, no prijímané opatrenia smerujú k tomu, že ich bude menej,“ dodáva Solík.

 „Lex-úpadok“ namiesto podpory hospodárskeho rastu

Žiadna z vládnych politík sa nesústreďuje na podporu konkurencieschopnosti – naopak, predstavený balík opatrení ju ešte viac oslabuje. Symbolické je, že aj samotná (aj keď nedostatočne spracovaná) analýza vplyvov na podnikateľské prostredie potvrdzuje znižovanie konkurencieschopnosti.

Vláda zároveň neskoncovala s opatreniami, ako sú z dlhu financované 13. dôchodky či obedy a vlaky „zadarmo“, a zásadne nezakročila ani proti zneužívaniu viacerých typov dávok a benefitov – s výnimkou PN.

V treťom kole konsolidácie sa tak opäť vydala najľahšou, no zároveň najškodlivejšou cestou. Bez diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní schválila sériu opatrení, ktoré oslabia dych strácajúcu ekonomiku, odrádzajú od podnikania a úsilia, likvidujú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a občanom či podnikateľom, ktorí sa snažia, vysielajú odkaz, že to vlastne nemá význam – inak im štát vezme viac, aby mohol financovať svoje neefektívne výdavky.

Podnikanie a ekonomickú aktivitu však treba podporovať, nie od nej odrádzať. Už včera bolo neskoro začať so zásadnými škrtmi v prebujnenom štátnom aparáte a vo výdavkoch, na ktoré krajina nemá, namiesto ďalšieho zvyšovania bremena pre pracujúcich a podnikateľov. Vláda pritom láme rekordy v zaťažení práce, ktoré už dnes patrí k najvyšším v EÚ. Klesajúci hospodársky rast a zhoda zamestnávateľov i odborov na smerovaní konsolidácie zatiaľ nie sú pre vládu dostatočným budíčkom.