ZPS v médiách: Politiku prerozdeľovania bohatstva treba nahradiť tou, ktorá zvýši jeho tvorbu

Na Slovensku každoročne pribúdajú tri až štyri nové úrady či inštitúcie. Namiesto znižovania byrokratického aparátu sa posledných desať rokov dial presný opak. Ak sa firma stane zamestnávateľom, tak jej skokovo narastie regulačná záťaž zhruba o stovky strán predpisov. Firma, ktorá nemá zamestnancov, musí dodržiavať o 1 500 strán predpisov menej v porovnaní s tou, ktorá má čo i len jedného zamestnanca.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska, Ján Solík, v rozhovore pre TREND upozorňuje i na ďalšie komplikácie vrátane nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Hovorí o riešeniach, ako podporiť ekonomickú aktivitu a ako politiku prerozdeľovania bohatstva nahradiť tou, ktorá bude zvyšovať jeho tvorbu.

Do akého roku 2024 vstúpili podnikatelia na Slovensku?

Po rokoch kedy sme zažili pandémiu, následne cenové skoky, vysokú infláciu, problémy s cenami energií, sme očakávali, že možno by tento rok mohol byť trošku pokojnejší, aspoň v oblastiach, ktoré má v rukách vláda.

Pokračuje však prax zmien „z večera do rána“. Napríklad niektoré zmeny zákonov, ktoré platia od 1. januára, v zbierke zákonov vyšli 30. decembra. A pokračuje prax skrátených legislatívnych konaní.

Závažné sú tiež faktory, ktoré súvisia s verejnými financiami, čo má dopad aj na podnikateľský sektor a na to, ako sú finančné inštitúcie ochotné financovať podnikateľské aktivity a za akú cenu. Politici u občanov podporujú nárokovú mentalitu a potláčajú u nich osobnú zodpovednosť. Snažia sa pristupovať k veciam tak, že štát všetko za ľudí vyrieši z peňazí, ktoré nemáme a požičiame si ich.

Konkurencieschopnosť krajiny klesá dlhodobo a v médiách sa objavujú príklady úspešných podnikateľov, ktorí sa rozhodli zo Slovenska odísť. No a pribudol aj ďalší problém.  Kým v minulosti nás potiahli zahraniční obchodní partneri, tak dnes ani u nich nie sú vyhliadky najlepšie. Dych stráca nielen slovenská, ale aj európska ekonomika.

Vlani zahýbali so situáciou vysoké ceny energií, vysoká inflácia. Čo sa podarilo eliminovať a čo pretrváva?

Zdá sa, že niektoré problémy sa podarilo minimálne dočasne vyriešiť. Sú však aj problémy, ktoré zostávajú. Keď sa pozrieme na prieskumy prekážok v podnikaní tak dlhodobo vidíme, že 9 z 10 podnikateľov sa sťažuje na to, že vysokou prekážkou sú daňovo- odvodové predpisy a tiež nestabilita a nejednoznačnosť zákonov.

Ďalej 8 z 10 podnikateľov hovorí, že prekážkou je dostupnosť kvalitnej pracovnej sily. A napríklad každý tretí podnikateľ v týchto prieskumoch deklaruje, že nevie podnikať bez toho, aby nikdy neporušil žiaden zákon a ten dôvod nie je, že by tie predpisy porušovali úmyselne, ale že sa tak často menia a sú také neprehľadné, že zmeny nestíhajú sledovať.

Aké sú ďalšie komplikácie

Sú to aj dlhodobé problémy ako je vymožiteľnosť práva alebo zlý stav vzdelávacieho systému. Združujeme malé a stredné podniky a tie, ktoré majú často charakter rodinných firiem. Rodinné podniky majú svoje špecifické problémy. Nepotrebujú špeciálny režim na svoje podnikanie, ale sú niektoré prekážky, ktoré im legislatíva zbytočne vytvára, trebárs v procese generačnej výmeny.

Roky poukazujeme na to, že tieto témy by sa mali riešiť. No namiesto riešenia prišla minulý rok legislatíva, po ktorej málo kto volal. A keď sa dnes pozrieme na výsledok? Zákon, ktorý definuje rodinné podniky a režimy ich registrácie, za šesť mesiacov od jeho účinnosti využilo ku koncu minulého roka nula rodinných firiem.

Ak by sa v najbližšom roku mali zmeniť či upraviť aspoň dva-tri zákony, ktoré by to mali byť, aby to bolo pre podnikateľské prostredie skutočne prínosné?

Mnoho podnikateľov by určite ocenilo, keby sa nemenilo vôbec nič. Stabilita prostredia je naozaj veľmi dôležitá. Dnes máme v mnohých oblastiach postačujúci regulačný rámec, ale vidíme príklady, keď úrady nedodržiavajú zákonné lehoty, či už to je na obchodných registroch alebo pri konaniach EIA. Čiže, aj keby sa nezmenilo nič, dodržiavali sa už existujúce regulácie, šlo by o pozitívnu zmenu.

Je však potrebné zmeniť celkový prístup k podnikateľskému sektoru. Tak, aby sme ako krajina nerobili politiku, ktorou vyháňame ľudí z trhu práce kvôli tomu, že sa im to jednoducho oplatí, namiesto toho, aby pracovali. Potrebujeme podporovať ekonomickú aktivitu a politiku prerozdeľovania bohatstva nahradiť tou, ktorá bude podporovať jeho tvorbu.

Čo považujete za najväčšiu záťaž pre podnikateľov, je to práve daňovo-odvodové zaťaženie?

Daňovo-odvodové zaťaženie a jeho výška je samozrejme jeden z dlhodobých problémov. Rovnako veľký problém je kvalita a dostupnosť pracovnej sily a porovnateľne veľký problém je nestabilita prostredia.

Pri daniach a odvodoch nejde len o ich výšku, ale aj o ďalšie parametre, napríklad predvídateľnosť zmien. Opäť pripomeniem situáciu, ktorá nastala koncom roka. Parlament 19. decembra schválil daňové a odvodové zmeny, ktoré následne prezidentka podpísala posledný pracovný deň v roku a v sobotu 30. decembra vyšli v Zbierke zákonov. No mnohé z nich boli účinné už od 1. januára. To skutočne nepomáha stabilnému fungovaniu firiem a dodržiavaniu predpisov.

Vyššie dane budú vo viacerých oblastiach.

Nejde len o celoslovenské dane, ale tento problém sa týka aj miest a obcí. Aj ony zvyšujú pomerne razantne dane, ktoré sa týkajú podnikania, napríklad dane z nehnuteľností. Pri niektorých typoch nehnuteľností sa dostávajú dnes už do absurdných výšok v porovnaní s okolitými krajinami.

A dôležitý je tiež moment administratívnej záťaže, ktorý súvisí s platením daní. Nie náhodou už druhý rok takýto typ problému vyhral anketu Byrokratický nezmysel roka.

Tendencie zvyšovať dane sa tiahnu naprieč viacerými európskymi krajinami. Kde už podnikatelia v tomto smere pociťujú obrovskú daňovú záťaž?

Každý by asi dokázal pochopiť nejakú nevyhnutnú mieru zvyšovania daní. To, čo sa však deje, je  hľadanie financií na nové plošné, často zbytočné výdavky. Zároveň vidíme, že na Slovensku dlhé roky rastie veľkosť verejného sektora. Dnes zamestnáva približne 440-tisíc ľudí a každoročne vidíme nárast. Namiesto toho, aby digitalizácia priniesla zefektívnenie,  tak ako to robíme všetci vo firmách, vo verejnom sektore niečo také nevidíme.

Môžete pomenovať konkrétne príklady?

Robili sme prehľad, ktorý ukázal, že za posledných desať rokov na Slovensku pribudli každoročne 3-4 nové úrady alebo inštitúcie.

Ďalší dôležitý faktor je výška priemernej mzdy vo verejnom sektore, ktorá je približne o 200 eur vyššia ako v súkromnom sektore. Čiže tí, ktorí hodnoty produkujú a financujú verejný sektor, ešte s ním musia súťažiť o kvalitných zamestnancov, ktorí sú vo verejnom sektore lepšie platení a ich počet rastie.

Ak si porovnáme problémy podnikateľov na Slovensku, tých, ktorí napriek všetkým prekážkam podnikajú už viac než dvadsať rokov a začínajúcich podnikateľov, čom sú pre nich výzvy rovnaké? Čo sa, naopak, v súčasnosti zásadne mení?

Zaujímavý pohľad nám ponúka prieskum prekážok v podnikaní mladých, ktorý sa na Slovensku realizuje približne každé tri roky. Z týchto dát vyplýva, že sú problémy, ktoré začínajúci podnikatelia vnímajú výrazne menej. No s pribúdajúcimi rokmi podnikania ich intenzitu pociťujú viac, a to či už v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia alebo v oblasti stability legislatívy alebo v množstve registračných a nahlasovacích povinností. Teda, čím dlhšie človek podniká, tým viac vníma tieto oblasti ako problém.

A čo ďalšie problémy?

Výrazne sa problémy prehlbujú pri zamestnávaní. Ak sa firma stane zamestnávateľom, tak jej skokovo narastie regulačná záťaž zhruba o stovky strán predpisov. Firma, ktorá nemá zamestnancov musí dodržiavať o 1500 strán predpisov menej v porovnaní s tou, ktorá má čo i len jedného zamestnanca.

Na Slovensku by sa mala robiť politika, ktorá podporuje zamestnávanie. No to, čo som spomenul, je skôr opak. Ešte zarážajúcejšie je, že ak porovnáme číslo 1500 strán, tak to je údaj z roku 2020 a údaj z tohto roku je už o 200 strán vyšší.

Napriek tomu, že na tento problém poukazujeme, tak namiesto toho, aby ho politici, ktorí sú za to zodpovední, riešili, legislatíva nám nabobtnáva.

Zhoršila sa v porovnaní s minulosťou zásadne dostupnosť pracovnej sily?

To je faktor, ktorý je pomerne kľúčový pre konkurencieschopnosť firiem a ktorý sa určite zhoršuje. Súvisí to jednak s demografickým vývojom, pretože máme menej mladých ľudí, obyvateľstvo rýchlo starne a Slovensko je, žiaľ, premiantom v negatívnom zmysle slova.

Zároveň pomerne veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia a nevracajú sa. A tretím faktorom je nepremyslená sociálna politika, ktorá ešte aj tých, ktorých na trhu práce máme, motivuje, aby z neho odišli. To je príklad, o ktorom sa veľa hovorí aj v médiách v súvislosti s predčasnými dôchodkami. Je to možno jediná legislatívna zmena, ktorá si už v minulom roku zaslúžila zrýchlené konanie a riešenie toho problému. Hovorili sme o tom už v marci minulého roku a odvtedy máme tretieho premiéra a riešenie zatiaľ neprišlo.

Na jednej strane nedostatok pracovnej sily, na druhej strane pribúdajúce predpisy.

Keď prichádza nejaká nová regulácia, tak za ňou býva dobrý úmysel úradníka či politika, ktorý ide „konať dobro“ a stanovuje nové pravidlá. Zodpovední politici si však dostatočne neuvedomujú, koľko nákladov prinášajú nové regulácie. A to nielen na strane biznis sektora, ale aj na strane štátu.

Formuláre, na ktoré sa neraz podnikatelia sťažujú, že ich musia vyplňovať, niekto musí na druhej strane spracovávať. Pri mnohých je veľmi otázne, či sú údaje nakoniec vôbec na niečo využívané. Časová strata, ktorú  firmy majú, a ktorú nevedia využiť na zmysluplnejšiu činnosť, sa potom prejavuje aj v tom, koľko vedia vyprodukovať a na konci dňa aj v tom, koľko daní zaplatia.

Ako veľmi v súčasnosti firmy na Slovensku ovplyvňuje nedostatok pracovnej sily? Ako to zasahuje ich výrobu, plánovanie? Je riešením zamestnávanie cudzincov?

Krátkodobé riešenie asi nie je iné ako zamestnávanie cudzincov. Zároveň mnohé firmy majú rôzne spolupráce so školami. Radi by sme videli, že  školstvo je pre kompetentných naozaj prioritou a že si pri prijímaní rozhodnutí budú uvedomovať, že ak nebude slovenské školstvo zabezpečovať kvalifikovanú pracovnú silu, tak to ohrozuje konkurencieschopnosť celej ekonomiky.

Krátkodobé riešenia sú teda v opatreniach na zjednodušenie zamestnávania cudzincov.

No potrebná je aj zmena sociálnej politiky, aby nevyháňala z trhu práce tých, ktorí môžu produkovať hodnoty. Zároveň je nevyhnutné niečo urobiť s kvalitou školstva, aby sme vždy, keď prídu nové výsledky medzinárodného testovania, nelamentovali nad tým, že sa situácia päť zhoršila.

Zdroj: Trend