Čo sa stalo s našou slobodou?

Tesne po páde predchádzajúceho režimu bola predstava slobody niečím novým, vzrušujúcim, spájal sa s ňou prísľub zmien k lepšiemu, po ktorých všetci tak túžili po mnohých rokoch stagnácie. Dnes sloboda zovšednela, je považovaná za samozrejmosť, ale najmä prestala byť vnímaná ako nevyhnutná podmienka existencie prosperujúcej spoločnosti.

Kam nás teda náš nedostatok rešpektu k ekonomickej slobode priviedol? Opäť do stavu neslobody. Akoby sme zabudli, že sme dlhé desaťročia žili v neslobode socialistického strihu, ktorá bola nastolená naraz znárodnením a nastolením centrálneho plánovania. Našu slobodu, znovu nadobudnutú v roku 1989, si nechávame odoberať salámovou metódou. Je to nesloboda nastoľovaná plazivou reguláciou, ktorá je výsledkom rozhodnutí nami volených politikov. Tí prijímajú čoraz viac zákonov, ktoré občanom predpisujú ako majú a nemajú žiť a podnikateľom dekrétujú absurdne detailné pravidlá toho ako majú a nemajú podnikať.

Možno si poviete: žiadny problém, stačí týchto politikov prestať voliť a treba si zvoliť iných. V tom však práve je ten zásadný problém. Iní politici dnes neexistujú. Tak dlho sme my ako občania a voliči kašľali na slobodu až politici pochopili, že ju nemusia mať v ponuke. Stačí im hrať hru na istoty a bezpečnosť. Sloboda, najmä ekonomická sloboda, nie je medzi prioritami politikov, pretože sa postupne vytratili voliči, pre ktorých je dôležitá.

Ešte v 90-ch rokoch sa u nás viedla živá spoločenská diskusia o vzťahu štátu a trhu v ekonomike, o miere prerozdeľovania, o výške daňového zaťaženia. Dnes prakticky niet nikoho, s kým by sa v týchto diskusiách dalo pokračovať. Tých zopár ekonomických liberálov, ktorí dodnes prežili, sú na Slovensku považovaní za dogmatikov, ktorí vraj odmietajú vidieť zložitosť sveta a donekonečna opakujú svoje poučky o nadradenosti trhu.

Absolútne väčšinovým sa stal názor, že na veľkosti štátu nezáleží, že výška daní a verejných výdavkov nie je problém, problémom sú vraj len nesprávni ľudia na nesprávnych miestach. Údajne stačí vymeniť tých nesprávnych za správnych a obmedzí sa korupcia, neefektívnosť, zvýši sa hodnota, ktorú nám štát poskytne za naše peniaze.

Je zarážajúce, že utopickosť tohto dnes prevažujúceho prístupu vidí len veľmi málo ľudí. Nejde totiž len o nejaký ideologický spor. Naša prílišná tolerancia k nezdravému rozpínaniu štátu má neblahé praktické dôsledky. Jedným z nich je, že štát občanovi prostredníctvom odvodov, priamych a nepriamych daní zoberie viac než polovicu sumy, ktorú platí ich zamestnávateľ. Nehovoriac o korupcii a neefektívnosti, ktoré sú primárne dôsledkom veľkosti štátu.

Ak si čoskoro nezačneme vážiť slobodu ako hodnotu dôležitú pre našu prosperitu, tak je možné, že naším budíčkom sa stane až ekonomický kolaps systému, o ktorom si väčšina spoločnosti myslí, že je to perpetuum mobile.

Ján Oravec, HN 

Zdroj: HN