Kedy sa Slovensko stane Švédskom
Nedávno som mal možnosť opäť na vlastné oči vidieť veľké zmeny, ktorými Švédsko v posledných rokoch prešlo. A vyplýva z nich to, že socialisti majú o Švédsku deformovanú predstavu, ktorá ustrnula niekde v roku 1975 alebo 1983.
Vždy, keď diskutujem s ľavičiarmi, v istej fáze diskusie príde moment, kedy sa začnú odvolávať na Švédsko ako na krajinu, kde – napriek všetkému - funguje welfare state, teda tzv. štát blahobytu, ktorý od občanov a firiem vyberá vysoké dane a za to sa o nich stará od kolísky až po hrob.
Nedávno som mal možnosť opäť na vlastné oči vidieť veľké zmeny, ktorými Švédsko v posledných rokoch prešlo. A vyplýva z nich to, že socialisti majú o Švédsku deformovanú predstavu, ktorá ustrnula niekde v roku 1975 alebo 1983. Švédsko je však dnes už úplne niekde inde.
Švédsko si zažilo svoju rozpočtovú a finančnú krízu začiatkom 90-ch rokov. Odvtedy začalo postupne znižovať závislosť občanov od sociálneho systému, prepustilo prvé miesto krajiny s najvyššími daňami vo vyspelom svete Dánsku, ale najmä zvýšilo úlohu súkromného sektora a jeho konkurencieschopnosť, vďaka čomu sa posunulo už na druhú priečku v rebríčku Svetového ekonomického fóra.
Súkromný sektor dnes vo Švédsku zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní služieb aj v takých sektoroch, akými sú školstvo či zdravotníctvo, ktoré boli dlhé desaťročia doménou štátu.Švédi tieto zmeny označujú za transformáciu od welfare state k welfare society, teda od štátu blahobytu, kde skutočne všetko financoval a poskytoval štát, k spoločnosti blahobytu, kde občania naďalej dostávajú služby, na ktoré sú zvyknutí, zabezpečuje ich však už súkromný sektor. Dnes ich ešte financuje štát, ďalším logickým krokom je ich úplná privatizácia.
Švédska skúsenosť jednoznačne preukázala schopnosť súkromného sektora poskytovať služby efektívnejšie, teda vo vyššej kvalite a za nižšiu sumu peňazí. Napríklad v zdravotníctve súkromní poskytovatelia podstatne zvyšujú efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Len pre ilustráciu, kým vo vyspelých krajinách umelý kĺb pre pacienta znamená v priemere 9,5 dňa pobytu v nemocnici, vo Švédsku je to 2,5 dňa.
Súkromní poskytovatelia vzdelávania dosahujú obraty rádovo v stovkách miliónov švédskych korún. Tešia sa zo zavedenia možnosti voľby a poukážok do vzdelávania. Teda z realizácie myšlienok Miltona Friedmana, úhlavného nepriateľa všetkých socialistov. A švédski politici jasne deklarujú politickú odhodlanosť pokračovať v reformách, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je súkromný sektor.
Ak sa Slovensko má raz stať Švédskom, musí dane znižovať a nie zvyšovať, konkurencieschopnosť zvyšovať a nie znižovať a so súkromným sektorom spolupracovať, nie vytesňovať ho.
Ján Oravec, HN