Kedy bude na Slovensku lepšie?
Podľa posledných prieskumov si dve tretiny Slovákov myslia, že na Slovensku sa nežije dobre.
Podľa posledných prieskumov si dve tretiny Slovákov myslia, že na Slovensku sa nežije dobre. V protiklade k tomuto všeobecnému pocitu sa ale na Slovensku nežije najhoršie, len si to často neuvedomujeme. V medzinárodných porovnaniach kvality života sa umiestňujeme v hornej tretine či dokonca v hornej štvrtine viac než 200 krajín sveta. Umiestnenia niekde okolo 40. priečky však v nás nevyvolávajú spokojnosť, že 160 krajín je za nami, ale frustráciu z toho, že 40 je ich pred nami. Tento postoj je úplne v poriadku.
Čo však musíme urobiť, aby sme "preskočili" krajiny pred nami a prenikli povedzme do prvej desiatky krajín sveta s najlepšou životnou úrovňou či kvalitou života? Je toho veľa a preto to nebude zajtra. Jednu z odpovedí dala slovenská vláda už v týchto dňoch: znižovaním administratívneho zaťaženia chce zlepšovat´ podmienky pre podnikanie na Slovensku, čo následne vytvorí predpoklady pre zlepšovanie kvality života u nás. Je to správna odpoveď.
V posledných rokoch sa podmienky pre podnikanie na Slovensku zhoršovali a za krajinami, ktoré chceme dobiehať, sme naopak začali zaostávať. Je síce pravda, že zlepšenie podnikateľského prostredia automaticky neprinesie prosperitu, ale pravdou je aj to, že jeho zhoršovaním či udržiavaním vysokého administratívneho zaťaženia sa k prosperite ešte nikto neprepracoval.
Iniciatíva vlády, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva, má nesporne aj slabiny a mnoho rizík. Po prvé, pracovný názov "Projekt Singapúr" môže diskusiu odviesť od podstaty veci k diskusii o názve, o tom, čo všetko znamená byť krajinou ako Singapúr. Po druhé, materiál prichádza až po roku vládnutia a tým zostáva menej času na realizáciu celého zámeru. Po tretie, zo sto opatrení sa niektoré prekrývajú, iné sú len odporúčaniami na vypracovanie analýz konkrétneho problému.
Treba však zároveň vyzdvihnúť aj nesporné pozitíva celej iniciatívy. Po prvé, bez potreby bolestivých škrtov je jej realizáciou možné v ekonomike uvoľniť stovky miliónov eur, ktoré dnes firmy vynakladajú na neproduktívne účely, zbytočnú papierovačku apod. Po druhé, aj keď už odbory stihli prísť s kritickým stanoviskom, viem si predstaviť, že s väčšinou opatrení budú napokon súhlasiť nielen firmy, ale aj odbory. Po tretie, téma by mohla aspoň na chvíľu zjednotiť naše rozhádané politické spektrum, na odbúranie zbytočnej byrokracie by mohol mať rovnaký názor liberál aj socialista.
Zostáva len veriť, že v parlamente sa politici prestanú zaoberať sami sebou či vzájomnými prestrelkami, a že spoločne podporia veľký počet malých legislatívnych zlepšení, ktoré budú v prospech celej ekonomiky. A vláda? Mala by mať na pamäti, že efekt sa dostaví len vtedy, keď bude v tomto úsilí pokračovať aj naďalej, ale navyše ho nebude znehodnocovať svojimi rozhodnutiami v iných oblastiach, ako sa to stalo v prípade novely Zákonníka práce, keď zo 16 zásadných pripomienok zamestnávateľov schválila jednu a 15 odmietla.
Ján Oravec
HN, Názory a analýzy