Grécko: kolíska a hrob európskej civilizácie?
Grécki voliči vo voľbách väčšinou uprednostňovali typ politiky, ktorý roztáčal kolesá verejných výdavkov a roztváral nožnice medzi príjmami a výdavkami.
V kultúrnom a civilizačnom zmysle sme všetci Grékmi. Grécko je kolískou európskeho umenia, divadla, literatúry, sochárstva, architektúry, ale aj filozofie a vedy, či demokratického politického systému. Čo by tak asi na dnešné Grécko povedali starí múdri Gréci ako boli Sokrates, Platón či Aristoteles? Alebo štátnik a zákonodarca Solón?
Asi najviac by boli šokovaní z miery popierania reality, ktorú predvádzajú ich potomkovia v týchto dňoch. Občania sa masovo zúčastňujú pouličných demonštrácií a štrajkov, ktoré organizujú ich odborové organizácie. Okrem protestu proti úsporám demonštrujú preto, že sú presvedčení o tom, že oni dnešnú neutešenú ekonomickú situáciu Grécka nezapríčinili. Že oni a Grécko sú len obeťou bezohľadných finančných špekulantov. No pri hľadaní vinníkov by sa mali hlavne pozrieť do zrkadla. A my s nimi, pretože aj v tomto zmysle sme všetci v Európe tak trochu Gréci, aj keď niektoré krajiny viac a iné menej.
Grécki voliči vo voľbách väčšinou uprednostňovali typ politiky, ktorý roztáčal kolesá verejných výdavkov a roztváral nožnice medzi príjmami a výdavkami. Odbory žiadali vyššie platy, tlačili na politikov, ktorí im v podstate ochotne vyhoveli, občania sa tešili z rýchlo rastúcej životnej úrovne. Až napokon narazili na hranice života na dlh. Tvárou v tvár krutej realite mal údajne gréckej verejnosti naliať čistého vína grécky vicepremiér, keď konštatoval s odzbrojujúcou úprimnosťou: "Peniaze sme prejedli spolu", čím mal na mysli gréckych občanov aj politikov.
Ak by si všetci Gréci boli ochotní priznať túto nepríjemnú pravdu, možno by Grécko ešte malo šancu. Ale nie sú a demokraticky volení politici, ktorí sú ich spolupáchateľmi, nie sú schopní a ochotní ich o tom presvedčiť. Nie je preto vylúčené, že demokraciu, ktorá Grécko priviedla do finančnej katastrofy, môže vystriedať autokracia či diktatúra, s ktorými má Grécko bohaté skúsenosti. Viem si predstaviť, že ak bude situácia v Grécku eskalovať, napokon sa nájde nejaký armádny generál, ktorý povie dosť, zorganizuje vojenský prevrat, vyhlási stanné právo, pozatvára politikov aj odborárskych predákov a na niekoľko rokov zavedie drastické opatrenia, ktoré neboli schopní presadiť volení politici.
Alebo sa tak nestane, pretože Grékov v beznádejnej situácii zachránia Číňania. A v budúcich učebniciach dejepisu sa bude písať: Po krátkom období 200 rokov ekonomickej dominancie západnej civilizácie, ktorej kolískou a hrobom sa stalo Grécko, sa ťažisko ekonomickej a politickej moci opäť presunulo na Východ.
Ján Oravec
HN, Názory a analýzy, 30. 06. 2011