Novinky

Slobodný trh na kolesách

V piatok aj Slovensko navštívila Free Market Road Show, v rámci ktorej sa u nás zastavila partia rešpektovaných svetových ekonómov. Medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny, Myron Scholes.

V piatok aj Slovensko navštívila Free Market Road Show, v rámci ktorej sa u nás zastavila partia rešpektovaných svetových ekonómov. Medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny, Myron Scholes. Účastníci diskutovali na tému FINANČNÁ KRÍZA: ZLYHANIE ŠTÁTU ALEBO TRHU? 

Ekonómia, morálka, sloboda a odbornosť

Free Market Road Show je séria medzinárodných konferencií, ktoré sa uskutočňujú vo vybraných hlavných mestách európskych krajín. Ich cieľom je vytvoriť fórum, na ktorom sa môžu stretnúť najuznávanejší odborníci z akademických kruhov, politiky, biznisu i mimovládnej sféry. Ako naznačil jeden zo slovenských organizátorov, Ondrej Sočuvka, zastupujúci Stredoeurópsku podnikateľskú a sociálnu iniciatívu, slobodné dohody medzi ľuďmi sú v súčasnosti obmedzované a preto je dôležité rozprávať sa o tom ako zladiť morálku a odbornosť.

Ďalší z organizátorov, Ivan Švejna, reprezentujúci Nadáciu F. A. Hayeka, pripomenul nedávnu programovú konferenciu najväčšej slovenskej vládnej strany, na ktorej si účastníci hneď dopredu zadefinovali, že hospodársku krízu spôsobil trh. Usporiadatelia bratislavskej konferencie si naproti tomu stanovili menej triviálne ciele. Rakúsky veľvyslanec Helmut Wessely označil za omyl domnienku, že rast môže byť nekonečný bez akéhokoľvek vstupu. To čo začalo s núteným požičiavaním bankových úverov ľuďom, ktorí ich od začiatku nemali v úmysle splácať, nemalo podľa neho nič spoločné s trhom. Bol to proste podvod. Médiá, ktoré neustále opakujú, že kríza je zlyhaním trhu nazvala jeho excelencia „nezmysly produkujúcim odvetvím“. Čo hovorili ostatní účastníci?

Kľúčovú otázku prvého panelu zadefinoval jeho moderátor Joseph Wood takto: Ako trhová ekonomika zapadá do morálneho rámca? Samuel Gregg z amerického Acton Intitute, ktorý sa zaoberá vzťahom ekonomickej histórie, etiky a prirodzeného práva zdôraznil, že existuje mýtus o tom, aká „neregulovaná“ vraj bola ekonomika pred vypuknutím krízy. Chybu však robia aj tí zástancovia ekonomickej slobody, ktorí rezignovali na morálny argument, obhajujúc trh výlučne utilitárne a na základe jeho dokázateľne vyššej efektivity. Škótskym morálnym filozofom ako bol Adam Smith alebo David Hume by sa zdalo veľmi zvláštne oddeľovať empirickú skúsenosť od normatívneho hodnotenia. Ľudia nežijú len z užitočnosti, hovoriť podľa neho treba aj o slobode. 

Pre Smitha bol trh otázkou civilizačného rastu. Rozšíril totiž slobodu a príležitosti pre vymanenie sa z chudoby na obrovské množstvo ľudí. Morálne základy trhu sú veľmi komplexné a musia byť preto dobre vysvetlené. Gregg hovorí, že treba vychádzať najmä z realistického pohľadu na ľudskú prirodzenosť. Sme egoistické bytosti, no trhy zapriahajú ľudský sebazáujem a osobné ambície do služby ostatných. Treba si tiež uvedomiť, že súkromné vlastníctvo, ktoré je predpokladom kapitalizmu, chráni jednoduchých ľudí pred svojvôľou mocných. Dáva im totiž priestor osobnej slobody, kvôli čomu inštitút vlastníctva obhajoval už Tomáš Akvinský. 

Usporiadaná sloboda

Samozrejme, možnosť činiť slobodné rozhodnutia podľa Gregga ešte neznamená, že tieto rozhodnutia budú rozumné a správne. Preto musí voľnosť byť sprevádzaná normatívnym rámcom, čo nazýva „usporiadanou slobodou“. Morálka teda na trhu má miesto. Gregg cituje Tocquevilla, podľa ktorého demokracia v Amerike (a inde) pretrvá, kým Kongres nezistí, že môže štátnymi výdavkami podplácať verejnosť a kupovať si tak hlasy voličov. Hrozí vytvorenie akéhosi mäkkého despotizmu, ktorého ambíciou bude udržiavať ľudí po celý život v stave večného detstva a závislosti. 

Katolícky kňaz Marcel Guarnizo vo svojom príspevku poznamenal, že popri hospodárskej kríze čelíme ešte aj kríze hodnôt, na ktorých vyrástla západná civilizácia. Argumenty proti slobodnému trhu zhrnul do štyroch bodov, aby ich vzápätí vyvrátil: 1.) trhy sú vnútorne nestabilné, 2.) bohatí sú stále bohatší a chudobní stále chudobnejší, 3.) trhy podporujú vojny a ničenie prírody, 4.) trhy rozvracajú rodiny a prirodzené komunity. Páter Guarnizo rozobral každý z týchto argumentov proti ekonomickej slobody a dokázal, že u každého zo zmienených bodov je to nielen inak, ale presne naopak. Dodal tiež, že socialistická ekonomika je nekompatibilná s demokraciou a taktiež s kresťanstvom. 

Nemec Michael Jäger z Asociácie európskych daňových poplatníkov vymenoval niekoľko prípadov z Nemecka, kde štátne banky premrhali miliardy z verejných peňazí. Podľa neho sa bankári správali investične a podnikateľsky nezodpovedne, lebo im vlády podpísali čistý šek. Uznávaný odborník na dane, Daniel Mitchell, navštívil Slovensko už piaty krát a obdivne sa vyjadril o našej rovnej dani, keďže komplikovaný americký daňový systém je podľa neho prehnitý. Zároveň vyzdvihol, že miera prerozdeľovania je u nás dokonca o niečo nižšia, než v USA. Slováci by podľa Mitchella mali zostať na kurze trhových reforiem, lebo Spojené štáty smerujú k socializmu a on by na staré kolená rád mal miesto, kam by mohol emigrovať. 

Anatómia krízy

Podľa Mitchella, označovať chamtivosť za hlavného vinníka krízy je ako obviňovať gravitáciu z pádov lietadiel. Problém začal, keď centrálna banka zaplavila trh nadmerným množstvom lacných nekrytých peňazí. Štátne inštitúcie Freddie Mac a Fannie Mae vytvorili umelý dopyt po domoch tým, že pôžičky poskytovali aj úplným pobehajom. Antidiskriminačné predpisy nútili do toho istého aj súkromné banky. Tak vznikla bublina na trhu nehnuteľností. Napriek tomu, ľudia v súkromnom sektore v tom neboli nevinne. Keďže vlády vlastne dotujú robenie investičných a podnikateľských chýb v podobe podpory morálneho hazardu veľkých firiem, začali banky baliť zlé hypotéky do derivátov, ktoré potom predávali kadekomu. A tým zamorili ekonomiku. 

Pod toto vysvetlenie sa podpísal aj Ján Oravec zo Združenia podnikateľov Slovenska. Upozornil na mýtus absentujúcej bankovej regulácie. Verejnosť podľa neho nevie, že práve bankovníctvo je extrémne regulované. Štát určuje cenu peňazí, centrálne banky deformujú celý sektor a súkromné banky sa správajú ako štátom privilegovaný kartel. Aj keď sa to nepripraveným ušiam môže zdať utopické, Oravec považuje slobodné bankovníctvo za najlepší model usporiadania finančného systému. 

Scholes a Mikloš

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1997), profesor Myron Scholes považuje za nutné zamyslieť sa do budúcnosti ako dostať peniaze zo systému a odvrátiť možnú hyperinfláciu. Krízu podľa neho spôsobila nadmerná emisia peňazí, bankové účtovníctvo a fungovanie ratingových agentúr. USA dnes podľa neho opakujú chyby Japonska z 90. rokov, ktoré sa snažilo oživiť hospodárstvo podporou spotreby. To je však zlá cesta, lebo neskôr treba zaplatiť, ak sa peniaze nevyužijú na aktivity, ktoré prinášajú dodatočné bohatstvo. Medzibankový trh zamrzol, lebo vládna pomoc stála dobrú povesť tak celý sektor ako aj jednotlivých privilegovaných hráčov. Budeme potrebovať nový účtovný systém, lebo ten dnešný neráta dostatočne s dynamikou finančných trhov. 

Scholes sa tiež zamyslel nad riadením rizika. Podľa neho treba rozlišovať medzi kalkuláciou rizika u jednotlivých trhových hráčov a agregovaným rizikom v celom systéme. Rizikový manažment treba podľa neho decentralizovať a potom informácie spájať u regulátora, ktorý ich bude môcť okamžite distribuovať autoritám po celom svete. Po nositeľovi Nobelovej ceny vystúpil Ivan Mikloš. Zdôraznil, že kým kapitalizmus chyby koriguje, socializmus ich kumuluje. Úspešná diagnóza je predpokladom úspešnej liečby, preto treba vznik krízy hodnotiť objektívne. Aké riešenie do budúcnosti vidí úspešný exminister financií?

1.) Efektívne vynucovať pravidlá, znižujúce informačnú asymetriu a morálny hazard, 2.) systém regulácie nesmie byť zložitý a ťažkopádny, 3.) podiel vlastného kapitálu by mal byť u finančných inštitúcií vyšší, 4.) zmena motivácie manažérov bánk od krátkodobej hodnoty akcií k dlhodobému zisku, 5.) odlišovať krátkodobé záchranné opatrenia od dlhodobého budovania podnikateľského prostredia, 6.) vyvarovať sa opatrení ako je šrotovné, ktoré len presúva budúcu spotrebu do súčasnosti. 

Všetci panelisti sa zhodli, že (slovami Vladimíra Vaňa) budúcnosť bude v znamení návratu ku konzervatívnemu bankovníctvu (v duchu zásady: poznaj svojho klienta) a prehodnotenia príliš abstraktných matematických modelov.


(zdroj: www.aktuality.sk)


Páčil sa Vám článok?
ZPS na sociálnych sieťach

30 rokov ZPS

1989-2019

30 rokov na strane slobodného podnikania