Novinky

Do pekla so šrotovným (článok, SME).

Šrotovné je v týchto dňoch na víťaznom ťažení po Európe. Ak zadáte na internete toto slovo, ktoré je len nedávno vynájdeným novotvarom, vyhľadávač nájde už stovky článkov, ktoré toto slovo obsahujú.

Šrotovné je v týchto dňoch na víťaznom ťažení po Európe. Ak zadáte na internete toto slovo, ktoré je len nedávno vynájdeným novotvarom, vyhľadávač nájde už stovky článkov, ktoré toto slovo obsahujú. V krátkom čase sa tak šrotovné už stihlo stať nielen neodmysliteľnou súčasťou diskusií o protikrízových vládnych opatreniach, ale aj už mnohými krajinami schválenou súčasťou týchto opatrení.

A šrotovné dorazilo aj na Slovensko. Ešte 15. februára 2009 premiér Robert Fico v relácii STV O päť minút 12 tvrdil, že Slovensko šrotovné asi nezavedie. A použil pri tom aj racionálne argumenty: slovenské automobilky potrebujú autá najmä exportovať, zvýšený predaj áut na Slovensku o niekoľko tisíc kusov nerieši problém slovenských automobiliek. 26. februára už však bolo všetko inak. Ten istý Robert Fico uviedol po rokovaní expertov Rady pre hospodársku krízu, že vláda zavedie príspevok na podporu predaja nových automobilov a vyčlení naň 33 miliónov eur.

Na pravdivosti argumentov proti zavedeniu šrotovného sa medzičasom nezmenilo vôbec nič. O čom teda svedčí náhly obrat postoja slovenskej vlády? Po prvé o tom, že sa nám vracia staromódny odvetvový lobizmus v štýle 70. a 80. rokov minulého storočia. Ide o krátkozraké presadzovanie záujmu vlastného odvetvia na úkor ostatných, ktorého stelesnením je aj prezident automobilového priemyslu Uhrík. Vybavím si zákonné zvýhodnenie alebo miliardu podpory, kašlem na to, že tým poškodím ostatných, ktorých buď legislatívne znevýhodním alebo ich donútim, aby sa na moju dotáciu zložili.

Po druhé, problémom vlády je, že na takúto hru viac než ochotne pristúpila, a že si neuvedomuje jej širšie negatívne súvislosti. Tie zrejme zatieňuje príjemný pocit z častých návštev v hlbokom predklone na Úrade vlády. Nájsť skutočne racionálny argument, prečo šrotovné na autá, je však takmer nemožné. Ak ním má byť zvýšenie spotreby, stále zostáva otázka, prečo práve spotreba osobných áut. S rovnakou požiadavkou sa predsa môžu ozvať napr. stavbári. Aj oni by mohli chcieť príspevok, napr. na zbúranie domov starších než 20 rokov a postavenie nových. A čo IT biznis? Ten je vari horší? Prečo by ten nemal požadovať šrotovné na obmenu počítačov, povedzme počítačov starších ako dva roky a na nákup úplne nových? A výrobcovia televízorov? A nezabudli sme na práčky? A čo také tovary ako je obuv či oblečenie? Tie vari netreba obmieňať? Ich spotrebu netreba podporiť? A myslel niekto na potraviny?

Z uvedeného je jasné, že šrotovné je opatrenie, ktoré prerozdeľuje bohatstvo od tých, ktorí si ho nedokážu vybaviť, k tým, ktorí si ho vybaviť dokážu. Tým deformuje podnikateľské prostredie, pretože vytvára pre podnikanie nerovné podmienky. Navyše, deje sa tak bez akýchkoľvek racionálnych kritérií.

Výsledkom je ústup od hospodárskej politiky ako vytvárania priaznivého podnikateľského prostredia pre všetkých. Šrotovné je symbolom príklonu k politike rozdávania privilégií tým, ktorí sa dokážu mocným najviac votrieť do priazne. Selektívne, na vybrané odvetvia zamerané podpory podnikateľským subjektom, nás nebadane posúvajú k hlbokej priepasti, na ktorej dne je ekonomické peklo. Ak tam nechceme skončiť my, mali by sme tam poslať šrotovné. Aj s tými, ktorí podobné šialené nápady presadzujú.

Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska


Páčil sa Vám článok?
ZPS na sociálnych sieťach

30 rokov ZPS

1989-2019

30 rokov na strane slobodného podnikania