Tri otázky k vládou schválenému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019

Pohľad na najnovší rozpočet z dielne ministerstva financií, ktorý tento týždeň schválila vláda, vyvoláva veľa otáznikov. Najdôležitejšie 3 otázky adresujeme vláde a ministerstvu:
 
1. Kedy sa konečne dožijeme vyrovnaného rozpočtu a zodpovednej rozpočtovej politiky? Vláda sa budúci rok chystá od občanov a podnikateľov vybrať 15,5 miliardy eúr a minúť až 17,5 miliardy eur, teda o 2 miliardy viac než bude mať k dispozícii. Pritom každému občanovi a každej firme je jasné, že ak bude dlhodobo míňať viac než budú ich príjmy, skôr či neskôr ich navštívi exekútor. Dlhoročnou neresťou slovenskej politiky je neustále sľubovanie vyrovnaného rozpočtu – ale v budúcnosti, ktorá potom nikdy nenastane. V tejto súvislosti je potrebné vláde pripomenúť, že ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 (!) vo východiskách rozpočtu na nasledujúce tri roky predpokladala dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2011 (!) postupným znižovaním deficitu verejných financií z očakávaných dvoch percent HDP v roku 2008 1,7 percenta HDP v roku 2009 a 0,8 percenta v roku 2010. Reči o primárnom prebytku tak len zakrývajú dlhodobú nezodpovednosť rozpočtovej politiky u nás a sľuby o vyrovnanom rozpočte v budúcnosti  sú absolútne nedôveryhodné vzhľadom na skúsenosti s ich plnením z predchádzajúcich rokov. 

2. Kedy konečne vláda prestane zvyšovať finančné zaťaženie podnikania a namiesto toho začne skutočne znižovať verejné výdavky? Vláda v mene fiškálnej konsolidácie v posledných rokoch prijala celý rad opatrení poškodzujúcich ekonomiku: zníženie príspevkov do tzv. druhého piliera, rozbitie zdaňovania príjmov zrušením rovnej dane a zavedením zvýšenia dane z príjmov právnických osôb, zavedenie bankového odvodu, zavedenie odvodu pre regulované odvetvia, zvýšenie dane z tabaku či hazardu, zvýšenie odvodov z pracovných dohôd, zavedenie povinnej zdravotnej služby, zrušenie lízingového odpisovania, či zavedenie daňových licencií, tzv dane zo straty. Kozmetické zníženie dane z príjmov právnických osôb je skôr symbolickým gestom než reálnym zlepšením. Rozhodne nemôže kompenzovať všetky vymenované negatívne opatrenia, ak navyše súčasne vláda zvyšuje finančné zaťaženie podnikania zavádzaním dane z dividend či odvodu, ktorý majú poisťovne platiť z neživotných poistiek. Bohužiaľ, na výdavkovej strane už roky nechyrovať o žiadnej zmysluplnej iniciatíve na ich zníženie. 

3. Kde sa vytratila snaha ministerstva financií bojovať proti daňovým podvodom, najmä v prípade dane z pridanej hodnoty? Podľa údajov Európskej komisie je výpadok na DPH, spôsobený jej neefektívnym výberom a daňovými únikmi, v prípade Slovenska viac ako 30%, čo v eurách predstavuje viac ako 2 miliardy eur. Priemer výpadku DPH v EÚ je pritom na úrovni 10%, čo znamená, že v boji s únikmi na DPH ešte stále výrazne zaostávame za väčšinou iných európskych krajín. ZPS už v minulosti vládu upozorňovalo, že v boji s nekalými praktikami by sa mala oveľa viac sústrediť na tzv. karuselové podvody pri DPH a nie na zaťažovanie podnikateľov novými výdavkami a povinnosťami, čoho príkladom je rozšírenie povinnosti evidencie tržieb v elektronickej pokladnici aj na nové oblasti podnikania, či zavedenie pravidiel transferového oceňovania, čím sa mali obmedziť možnosti daňových únikov medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými spoločnosťami, namiesto toho zbytočne prinieslo enormný nárast administratívneho zaťaženia aj pre domáce podnikateľské subjekty.

Stanovisko ZPS