Tri kroky k zastaveniu legislatívnej smršte
Dva týždne pred voľbami je ten správny čas poukázať na jednu neradostnú skutočnosť. Voľbami sa síce, menia politické garnitúry, teda aspoň občas, voľby však nemenia nič na legislatívnej smršti, ktorej sú roky vystavovaní podnikatelia.
Dva týždne pred voľbami je ten správny čas poukázať na jednu neradostnú skutočnosť. Voľbami sa síce, menia politické garnitúry, teda aspoň občas, voľby však nemenia nič na legislatívnej smršti, ktorej sú roky vystavovaní podnikatelia. Aby to nevyzeralo, že podnikatelia len fňukajú, nechajme prehovoriť vládu.
Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo spolu 1202 právnych predpisov, z toho 417 zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády SR. Napočítalo v nich až 4556 informačných povinností, pričom z nich vyplývajúce celkové náklady pre podnikateľov vyčíslilo na úrovni 2 670 555 723 eur. Vyše 90 % tejto záťaže generuje regulačná činnosť štyroch ministerstiev: ministerstva financií, práce, zdravotníctva a hospodárstva. Najvyšší podiel, až 65 %, teda 1,7 miliardy eur, má ministerstvo financií.
Nosením dreva do lesa by bolo na tomto mieste už po ixtý krát písať o tom, že problémom je nielen existujúca legislatíva, ale že u nás pribúdajú stovky nových právnych noriem ročne, stovky noviel ročne, že u nás sa právny rámec mení, často zásadne, lusknutím prstov politikov, že nikto sa neunúva poctivo sa zaoberať prípadnými dôsledkami prijímanej legislatívy.
V predvolebných kampaniach, vrátane tejto, väčšina strán signalizuje, že si tento problém uvedomujú. Nie je núdza o rôzne nápady ako zlepšiť tvorbu legislatívy a právny rámec u nás, dokonca sa pravidelne objavujú aj dobré návrhy ako to v praxi dosiahnuť. Po voľbách však rovnako pravidelne väčšina z nich zostane len na papieri. Prečo je to tak? Len dobré úmysly nestačia. K ich realizácii je potrebné mať aj efektívny systém riadenia, zvládnutú inštitucionálnu a organizačnú stránku tvorby legislatívy. Bohužiaľ, práve túto podstatnú vec väčšina politikov a politických strán tragicky podceňuje. Čo by teda bolo potrebné po voľbách urobiť, aby sa dosiahol pozitívny obrat? Netreba toho zasa až tak veľa. K zastaveniu legislatívnej smršte, prípadne k jej zásadnému spomaleniu, vedú tri kroky.
Prvým je zapísanie konkrétnych a merateľných cieľov pre túto oblasť do programového vyhlásenia, napríklad záväzok znížiť na polovicu počet každoročne v parlamente prijímaných zákonov. Druhým je určiť zodpovedného člena vlády, ideálne jej predsedu, prípadne podpredsedu s dostatočnými kompetenciami, aby mohol nielen dohliadať, ale aj vynucovať plnenie od jednotlivých ministrov, ktorých rezorty sú najväčšími generátormi legislatívnej nadprodukcie. A tretím krokom by malo byť vytvorenie nezávislej rady na spôsob Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá by monitorovala plnenie záväzkov vlády na zníženie legislatívneho, regulačného a daňového zaťaženia.
Ak nová vláda uvedené kroky neurobí, obávam sa, že tento text bude možné bez akýchkoľvek zmien uverejniť o ďalšie štyri roky. Ešte je však možné poučiť sa z minulých chýb. Svitne po voľbách v prístupe vlády k legislatíve a regulácii konečne na lepšie časy?
Ján Oravec, HN