Bábkový parlament
Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale len bábkou, ktorej vodičom je vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, ktoré spoľahlivo schvaľuje jej parlamentná väčšina. Aj keď nie úplne všetky,...
Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale len bábkou, ktorej vodičom je vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, ktoré spoľahlivo schvaľuje jej parlamentná väčšina. Aj keď nie úplne všetky, existujú aj výnimky. Práve tie stoja za podrobnejšie preskúmanie. Ide vari v týchto zriedkavých prípadoch, keď sa parlament odchýli od vôle vlády a rozhodne inak, o nejaký nečakaný záblesk nezávislosti? Ak by vládne návrhy boli parlamentnými úpravami vylepšené, bol by tento optimizmus na mieste. Bohužiaľ to tak nie je. Výsledkom býva naopak ich zhoršenie. Inšpiráciu k občasnej modifikácii vládnych návrhov totiž treba hľadať mimo parlamentu, medzi rôznymi lobistickými skupinami.
Keď ešte v auguste vláda schválila novelu zákona o účtovníctve, okrem iného v nej schválila aj úpravu kritérií, ktoré rozhodujú o tom, ktorým subjektom a v akom počte vzniká povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podnikatelia sa tešili, audítori a audítorské spoločnosti bili na poplach. Vláda totiž chvályhodne chcela znížiť počet podnikateľských subjektov, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje a aspoň trochu im tak uľahčiť život. Čím menej subjektov, ktoré sú zákonom nútené kupovať si audit, tým menej klientov pre firmy, ktoré túto službu ponúkajú. Slovenská komora audítorov sa preto uchýlila k strašeniu, že „zvýšením hraníc by bola ohrozená podstata a existencia audítorskej profesie“. A zrejme nezostala len pri ňom. Predpokladám, že si jej zástupcovia vyhrnuli rukávy a vybrali sa na parlamentný kopec. Nimi želaný efekt sa napokon dostavil. V záverečnej fáze schvaľovania bola napokon táto navrhovaná zmena vypustená. Situácia sa vo finále dokonale obracia. Audítorské spoločnosti sa tešia, podnikatelia majú hlavu v smútku.
Problém nie je len v tom, že stroskotala malá, ale konkrétna iniciatíva na zmiernenie administratívneho a finančného zaťaženia podnikania prostredníctvom obmedzenia jednej z mnohých povinností, ktoré podnikateľom zákony ukladajú, mnohé často zbytočne. Problémom je najmä to, že 30 % subjektov, ktoré mali byť od tejto povinnosti oslobodené, si overovanie ich účtovných závierok budú musieť kupovať aj naďalej. A tým na tento účel vynakladať tisíce až desaťtisíce eur, ktoré by vedeli použiť inak a lepšie. Nehovoriac o tom, že už vládny návrh bol pomerne málo odvážnym kompromisom, ktorý navrhoval uvoľniť pomery v tejto oblasti v oveľa menšej miere než to umožňujú minimálne požiadavky vyplývajúce z európskej legislatívy.
Je zlé, keď je parlament bábkou v rukách vlády. Ale ešte horšie je, keď je bábkou v rukách úzkych záujmových skupín, ktoré nehľadia na iných a riadia sa filozofiou „bližšia košeľa ako kabát“. Výsledkom je presmerovávanie čoraz väčšej časti zdrojov v ekonomike z produktívneho využitia na financovanie parazitických účelov. Aby neprišlo k nedorozumeniu, len povinné audity v nezmenenom rozsahu slovenskej ekonomike väzy určite nezlomia. Ale podobných „upírskych“ schém existujú desiatky a nové neustále pribúdajú. Ak ich nezačneme čo najskôr razantne likvidovať, vysajú z našej ekonomiky aj poslednú kvapku krvi.
Ján Oravec, .týždeň