Desať najkurióznejších daní
Dane z príjmov, spotreby a majetku sa vyvinuli ako tri najčastejšie používané spôsoby zdaňovania. Tu je môj – osobný a neúplný – výber desiatich najkurióznejších daní histórie a dneška.
Dane z príjmov, spotreby a majetku sa vyvinuli ako tri najčastejšie používané spôsoby zdaňovania. Umelé znižovanie príjmov, nepriznávanie spotreby a problémy pri stanovovaní hodnoty majetku však výbercov daní, nech už to boli králi, diktátori či demokratické vlády, často nútili vymýšľať úplne absurdné dane. Tu je môj – osobný a neúplný – výber desiatich najkurióznejších daní histórie a dneška.
Najprv šesť daní z histórie: Močová daň. Dôkaz toho, že vyberanie daní sa neštítilo takmer nijakého zdroja. V prvom storočí nášho letopočtu ju zaviedli rímski cisári Nero a Vespasián. Odtiaľ pochádza príslovie, ktoré sa zachovalo do dnešných dní: Peniaze nesmrdia.
Daň za zbabelosť alebo nezávislosť. Presný názov závisí od uhla pohľadu. V 12. storočí ju platili tí poddaní anglického kráľa, ktorí sa chceli vykúpiť z povinnosti bojovať za kráľa na bojovom poli. Ďalej daň z brady. Zaviedol ju v 16. storočí v Anglicku kráľ Henrich VIII., aby získal dodatočný zdroj príjmov a v 18. storočí cár Peter Veľký v Rusku, aby donútil svojich poddaných holiť sa.
Daň z oblokov. Platili ju v britskom kráľovstve 17. a 18. storočia všetci, ktorí vlastnili domy s desiatimi a viacerými oblokmi. Daň z klobúkov zaviedli v 18. storočí taktiež v Británii ako spôsob zdaňovania majetku. Logika: chudobný má sotva jeden klobúk, bohatý ich má veľa. A daň zo soli. Mala v histórii veľa podôb, v prvej polovici 20. storočia proti nej protestoval aj Gándhí.
Súčasnosť zastupujú štyri dane: Daň z „kravských prdov“. Bola zavedená na Novom Zélande v roku 2003 po tom, čo sa zistilo, že až 50 percent skleníkových plynov pochádza z metánu vypúšťaného najmä kravami. Aj toto je jedna z podôb napĺňania kjótskeho protokolu. Bola zrušená ešte predtým, než stihla vstúpiť do platnosti. Sedemdesiatpäťpercetná daň z príjmov. Vo Francúzsku ju zaviedol nový prezident Hollande, a už stihla vyvolať masový odchod bohatších Francúzov do zahraničia. Tukovú daň v roku 2011 zaviedla dánska vláda ako pokus odradiť občanov od jedál s vyšším obsahom tuku. Nedávno ju už aj stihla zrušiť. A daň z metra rozvodov. Maďarská vláda ju celkom nedávno uvalila na energetické firmy, aby tak zaplátala deravý rozpočet.
Ako vidno, výbercovia daní sa opäť mobilizujú, najnovšia daňová revolúcia sa začala. Platitelia daní, hor sa taktiež na barikády! Pripomeňte zodpovedným, že neúnosne vysoké dane už v histórii spôsobili kolaps celého radu mocných impérií.
Ján Oravec, HN