Čo by nás stáli Spojené štáty európske?

Tak sa vykľulo šidlo z vreca. Máme tu návrh na vytvorenie Spojených štátov európskych. Táto myšlienka je ale nerealizovateľná bez fiškálnej federácie.

Tak sa vykľulo šidlo z vreca. Máme tu návrh na vytvorenie Spojených štátov európskych. Táto myšlienka je ale nerealizovateľná bez fiškálnej federácie. A fiškálna federácia zasa znamená vytvorenie ďalšej úrovne vládnutia. Popri mestách, obciach, vyšších územných celkoch, centrálnej vláde s jej ministerstvami, fondmi, agentúrami, by nám pribudla nová, najvyššia centrálna úroveň vlády s vlastným rozpočtom. Sú len dve možnosti ako by mohla byť financovaná: buď sa s príjmami podeliť s terajšími úrovňami vlády a ten istý príjmový koláč nanovo prerozdeliť, alebo príjmy navýšiť o nové príjmy európskeho federálneho rozpočtu. Potom by už neostávalo iné len čakať ako sa tieto peniaze v európskej centrále prerozdelia, na čo by sme mali vplyv primeraný veľkosti našej ekonomiky.

Aký by bol vlastne podiel eurofederácie na celkovom prerozdeľovaní, na celkových verejných výdavkoch? Vo vyspelých krajinách je priemerný podiel centrálnej úrovne na výdavkoch v priemere 46 percent, pričom je tvorený intervalom od menej ako 15 percent v prípade federálnej švajčiarskej vlády až po 90 percent v prípade unitárneho Nového Zélandu. Aby teda európska federácia mala byť silná, jej vláda a parlament by mali mať právomoc rozhodovať aspoň o 20, ale najlepšie povedzme až o 40 percentách celkových verejných výdavkov.

Strata suverenity jednotlivých štátov a odstúpenie kompetencií rozhodovať o verejných financiách je ale silná káva aj pre obdivovateľov myšlienky eurofederácie. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky medzi obyvateľmi Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie sú ich postoje k vytvoreniu európskeho superštátu značne protirečivé. Briti ho dvojtretinovou väčšinou odmietajú. Tejto myšlienke je naklonených najviac, až 44 percent, Francúzov. Isté čaro predstavuje aj pre 35 percent Nemcov. Zásadné protirečenie vstupuje do hry, keď tí istí respondenti na otázku, či by štáty mali odovzdať právomoci vo finančnej, daňovej a hospodárskej oblasti európskej vláde a parlamentu, vo väčšine (78 percent Britov, 54 percent Francúzov a 50 percent Nemcov) odpovedajú, že by mali zostať v rukách jednotlivých členských krajín.

Dobre vieme, že podpora zlých riešení typu eurovláda stúpa priamo úmerne so zhoršovaním ekonomickej situácie. Nie je preto vylúčené, že skôr než sa nazdáme príde k pokusu o naplnenie slov Georga Washingtona: „Podľa vzoru Spojených štátov amerických raz vzniknú aj Spojené štáty európske“. Ľudová múdrosť však nie bezdôvodne varuje: keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

Ján Oravec, HN