Novinky

Usilovných Slovákov je ako šafranu

Zamestnanci a ľudia, čo hľadajú prácu, sa často veľmi kriticky pozerajú na zamestnávateľov. Vnímajú ich ako vykorisťovateľov,

Zamestnanci a ľudia, čo hľadajú prácu, sa často veľmi kriticky pozerajú na zamestnávateľov. Vnímajú ich ako vykorisťovateľov, ktorí nechcú nič iné len ich vyžmýkať a dať im čo najmenej peňazí. Zamestnávateľov naopak trápi problém malého počtu schopných a zároveň pracovitých ľudí napriek tomu, že skúšajú všetky možnosti hľadania: u konkurencie, medzi nezamestnanými, medzi absolventmi a medzi cudzincami prichádzajúcimi na Slovensko.

Prvou možnosťou je hľadať hotových ľudí u konkurencie. Výhodou je možnosť ich okamžitého zaradenia do pracovného pomeru, nevýhodou, že je to drahá možnosť, pričom kvalitných ľudí si každá firma stráži a praktiky odlákania zamestnancov sa môžu negatívne podpísať na povesti firmy, ktorá ich uplatňuje.
 
Druhou možnosťou je hľadať medzi nezamestnanými. Podľa Ústredia práce máme asi 345 tisíc nezamestnaných, ktorí sú bezprostredne po ponuke práce pripravení nastúpiť do pracovného pomeru. Zdá sa, že ide o obrovský rezervoár. Ale iba na prvý pohľad. Slovensko má najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných na ich celkovom počte spomedzi všetkých krajín OECD. Až dve tretiny nezamestnaných u nás sú ľudia, ktorí nepracovali viac než 12 mesiacov. To podstatne znižuje ich atraktívnosť pre zamestnávateľa.
 
Treťou možnosťou pre zamestnávateľa sú absolventi vysokých a stredných škôl. O nesúlade medzi požiadavkami praxe a zručnosťami, schopnosťami a znalosťami, ktorými disponujú absolventi škôl sa už popísalo veľa. Navyše, asi 25 000 slovenských študentov študuje v zahraničí, pričom väčšina z nich si taktiež v zahraničí hľadá uplatnenie, čo pre slovenský trh práce znamená výrazné kvalitatívne oslabenie ponuky. Osobitne pálčivým problémom je aj stredné školstvo, najmä odborné, ktoré by malo vychovávať nové generácie zámočníkov, kuchárov, predavačiek, krajčírok, mechanikov, čašníkov. Problémom je nielen kvôli tomu, že rodičia posielajú svoje deti len na gymnáziá či obchodné akadémie. V nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny neutešenú situáciu mimoriadne výstižne popísal úspešný slovenský šéfkuchár, ktorý dnes varí pre dubajského šejka. Jeho slová stoja za odcitovanie:

Pred časom som skúšal osloviť hotelové školy v Bratislave a v Košiciach. Ponúkol som, že niekoľko maturantov zoberiem na rok do Dubaja. Aby sa naučili po anglicky a trochu sa oťukali. Chcel som im dať príležitosť, ktorú som ja nikdy nemal. Viete, čo sa ma spýtali? Vraj – koľko hodín budeme robiť? Koľko zarobíme? Takisto riaditelia, vraj koľko dostanú za to oni? Povedal som im, že keby som sa ja ako riaditeľ mohol pochváliť, že dvadsať mojich žiakov je na ročnej stáži v päťhviezdičkovom hoteli v Dubaji, tak som asi rád. V jednej škole, kam som volal v júni, zas vyhlásili, že oni chcú mať prázdniny. Po prvých troch otázkach som preto radšej zložil telefón.“
 
A tak bude slovenský zamestnávateľ čoraz častejšie siahať aj po štvrtej možnosti, ktorou je zamestnávanie cudzincov. Dnes ich u nás podľa oficiálnych štatistík pracuje menej ako 20 tisíc. V budúcnosti to bude určite viac. A prispeje k tomu aj to, čo si zo zahraničia všimol náš úspešný šéfkuchár: „Jedným z problémov je, že tunajší mladí ľudia sú nesmierne pohodlní, o všetko majú postarané. Keď potom robím s Ázijcami a vidím, koľko toho zvládnu, žasnem. Veľmi chcú niečo dokázať, a to na Slovensku chýba.“ Hovorí človek, ktorí sa presadil vo svete. Tu zo Slovenska sa žiada už iba dodať: svätá pravda.
 
Ján Oravec
HN, Názory a analýzy

Páčil sa Vám článok?
ZPS na sociálnych sieťach