Novinky

Bola by to samovražda (článok, HN)

Európou začína v posledných dňoch a týždňoch obchádzať strašidlo ekonomického nacionalizmu a protekcionizmu. Má podobu demonštrácií, napr. zamestnancov vo Veľkej Británii proti zamestnávaniu cudzincov.

Európou začína v posledných dňoch a týždňoch obchádzať strašidlo ekonomického nacionalizmu a protekcionizmu. Má podobu demonštrácií, napr. zamestnancov vo Veľkej Británii proti zamestnávaniu cudzincov. Ale aj množiacich sa vyhlásení politikov, z ktorých sa najväčšej mediálnej pozornosti dostalo vyjadreniam prezidenta Sarkozyho o stiahnutí výroby francúzskych automobiliek späť do Francúzska. České predsedníctvo preto o rastúcej hrozbe protekcionizmu zvoláva mimoriadny summit EÚ. 

Strašidlo ekonomického nacionalizmu a protekcionizmu však obchádza nielen Európou, ale dostalo sa už aj na Slovensko. A to dokonca v priamom prenose. V minulotýždňovej diskusii jednej súkromnej televízie navrhol predstaviteľ istého podnikateľského klubu, aby sme nekupovali cudzie, ale slovenské výrobky. Je v tom isté racio, pritakal moderátor relácie. V jej ďalšom priebehu defilovalo niekoľko koaličných a opozičných poslancov, vo vzácnej zhode sa však o tejto myšlienke vyjadrovali pozitívne. 

So všetkou rozhodnosťou treba zdôrazniť nielen to, že sa všetci hlboko mýlili, ale najmä, že sa prihlásili k veľmi nebezpečnej myšlienke. O to nebezpečnejšej, že ľuďom na prvé počutie znie rozumne a sympaticky. Či už je to „Buy American“ alebo „Kupujte slovenské výrobky“, opatrenia na podporu domácej výroby, najmä v časoch krízy, rýchlo získavajú širokú podporu medzi obyvateľstvom, a preto sa aj politici predháňajú pri ich presadzovaní. 

Veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia urobili veľkou až protekcionistické reakcie vlád jednotlivých krajín, ktoré – na čele s USA – v snahe zmierniť dôsledky krízy uvalili vysoké clá na dovozy. Colné bariéry zničili voľný medzinárodný obchod, ktorý prinášal prospech jeho účastníkom. Kríza sa tak prehĺbila a predĺžila. 

Rovnaký efekt by prinieslo použitie podobných praktík aj v súčasnosti. Odmyslime si na chvíľu, že s realizáciou protekcionistických opatrení sú v dnešnom globalizovanom svete spojené značné praktické ťažkosti. Napr. ako rozoznáme slovenský výrobok od cudzieho? Sú Tuaregy vyrábané v bratislavskom Volkswagene alebo Cee´d vyrábané v žilinskom závode Kia slovenské alebo cudzie výrobky? Je jogurt Rajo vyrábaný Rakúšanmi v Bratislave alebo Zvolenský jogurt vyrábaný Francúzmi slovenský alebo cudzí jogurt? Podstatnejšie však je niečo iné. 

Ak by sme aj dokázali prekonať tieto ťažkosti a k týmto ochranárskym opatreniam pristúpili, musíme predsa počítať s tým, že k identickým opatreniam pristúpia aj naši obchodní partneri. A v obchodnej vojne sú najzraniteľnejšie práve malé ekonomiky, ako je slovenská, ktorých domácich trh je malý a sú existenčne závislé od vývozu. Kupovaním „len“ slovenských výrobkov by sme teda nielen nič nezískali, ale len a len by sme stratili. Stačilo by napríklad, ak by dovoz „našich“ výrobkov zakázalo Nemecko a štyria naši susedia, teda Česko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko, a prišli by sme o viac než 50 % nášho exportu, ktorého celkový objem zasa dosahuje takmer 80 % nášho HDP. 

Podobné návrhy teda nemožno označiť inak ako pokusy o ekonomickú samovraždu. Je smutné, že predstavitelia niektorých podnikateľských organizácií si neuvedomujú dôsledky toho, čo tak ľahkomyseľne navrhujú. Je však povzbudzujúce, že si ich zrejme uvedomuje minister financií Počiatek, ktorý ich, našťastie, viac než jednoznačne odmietol.

Ján Oravec, prezident ZPS


Páčil sa Vám článok?
ZPS na sociálnych sieťach