Papier znesie všetko

Dokonca aj tvrdenie, že podmienky pre podnikanie sa u nás zlepšujú. S touto radostnou zvesťou prišla vláda na úvod roka hneď na svojom prvom zasadnutí. V správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike hlási splnenie či dokonca prekročenie dvoch cieľov.

Jedným bolo do roku 2015 dosiahnuť aspoň priemer OECD v tzv. integrovanom indikátore regulácie trhov. Keďže v danom období sa tento indikátor dostal nad priemer OECD, zvýšila sa tým údajne nadpriemerne aj naša konkurencieschopnosť. Druhým cieľom bolo zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčku Doing Business do roku 2016 o 15 miest. V tomto hodnotení Svetovej banky sme boli v roku 2012 na 46. priečke a v najnovšom hodnotení sme sa ocitli na 29. priečke. Radujme sa, veseľme sa, polepšili sme si dokonca o 17 miest, takže cieľ bol opäť nielen splnený, ale aj prekročený.

Ak však k tým zlepšeniam neprišlo len v nejakom paralelnom vesmíre, ale naozaj sa udiali u nás, prečo ich potom necítime? Odpoveď je jednoduchá. Pretože sú to väčšinou zlepšenia len na papieri, či - ako v prípade Svetovej banky - dosiahnuté zmenou metodológie. Ponechajme v tejto chvíli bokom negatívne trendy, ktoré väčšina podnikateľov reálne cíti. Zvyšovanie celkového finančného zaťaženia podnikania, neustály nárast byrokracie, školstvo a zdravotníctvo v krízovom stave. Existujú ale aj vládne opatrenia, ktoré majú potenciál byť prínosom pre podnikateľské prostredie. Problém s nimi je však v tom, že aj dobré zámery sú v praxi torpédované buď nijakou alebo len mizernou realizáciou. Pre ilustráciu uvediem dva príklady.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa skrátila lehota na zápis do obchodného registra na dva pracovné dni. Toto opatrenie určite zlepšilo hodnotenie Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti, pretože v nich sa prejavilo najmä ako uľahčenie začatia podnikania. Aká je však skutočnosť? Už v prvých týždňoch účinnosti tohto opatrenia nezriedka prichádzalo k predĺženiu lehôt na zápis o ďalších 10 dní. Tým to však neskončilo. V týchto dňoch viaceré médiá informovali o týždňových meškaniach registrového súdu v Bratislave. Tak si to ešte raz zosumarizujme: na papieri je zákonná lehota 2 dni, v skutočnosti sa – údajne kvôli návalu inej práce - žiadosti o zápis do obchodného registra povaľujú na registrových súdoch niekedy aj týždne či dokonca mesiace.

Druhým príkladom je elektronický systém pripomienkovania legislatívy. Ten chce OECD zaradiť do databázy najlepších opatrení, pretože ukladá ministerstvám povinnosť na 15 pracovných dní zverejňovať ich návrhy, konzultovať ich aj s verejnosťou, či zaoberať sa hromadnými pripomienkami, ktoré podporí aspoň 500 občanov. Zdanlivo výborná vec, aká je však realita? Pripomienkové konania neodôvodnene krátené na 5 dní a ministerstvá, ktoré cez poslancov na poslednú chvíľu zásadne menia vlastné návrhy, čím absolútne degradujú predchádzajúci proces pripomienkového konania.

Záhada údajných zlepšení podmienok pre podnikanie, ktoré však nikto necíti, má tak jednoduché rozuzlenie. Ide často o zlepšenia len na papieri, ktorý naozaj znesie všetko. Skúsenosť podnikateľov konfrontovaných s každodennou realitou pritom vypovedá o pravom opaku.

Ján Oravec, HN