Prečo byrokracia u nás prekvitá, keď všetci proti nej bojujú
Zažil som to už veľakrát. Ľudia, ktorí pred voľbami zanietene rozprávajú o tom ako treba rozhodne zatočiť s bujnejúcou byrokraciou, keď sa dostanú do exekutívy, zrazu „otočia“ a začnú hovoriť a najmä konať inak.
Zažil som to už veľakrát. Ľudia, ktorí pred voľbami zanietene rozprávajú o tom ako treba rozhodne zatočiť s bujnejúcou byrokraciou, keď sa dostanú do exekutívy, zrazu „otočia“ a začnú hovoriť a najmä konať inak. Pritom vôbec nemusí ísť o patologických klamárov, ktorí by sa chceli dostať k moci aj za cenu klamstiev. Naopak, pred nástupom do funkcie môžu mať len tie najlepšie úmysly. Z nich však postupom času nezostane kameň na kameni. Úprimná snaha niečo zmeniť je vystriedaná krčením pliec so slovami „nedá sa“.
A tak sa v našej exekutíve striedajú politické garnitúry, ktoré majú jedno spoločné: všetky deklarujú odhodlanie zásadne zjednodušiť podmienky pre podnikanie, odbúrať zbytočnú byrokraciu. A po skončení volebného obdobia majú spoločné ešte jedno: tieto zámery nedokážu ani jedna v praxi naplniť, s narastajúcou reguláciou nedokážu urobiť vôbec nič. Napriek širokému konsenzu, keď všetci sú proti byrokracii, v skutočnosti byrokracie a prekážok neustále a stále rýchlejším tempom pribúda. Prečo je to tak?
Táto malá politologická záhada má hodnoverné vysvetlenie. Nedomyslené zásahy do slobody podnikania často nevznikajú len v hlavách našich úradníkov. Prečo bola pred pár rokmi schválená rozsiahla novela zákona o ochrane osobných údajov, ktorá priniesla komplikovanú registráciu informačných systémov, poplatky za ňu, povinnosť absolvovať skúšky pre tzv. zodpovedné osoby, či pokuty pre firmy tisíc až 300 tis. Eur? Lebo reforma EÚ legislatívy na ochranu osobných údajov, bola odpoveď príslušného úradu. Prečo bola tento rok zavedená povinnosť pre všetky firmy, čo i len s jedným zamestnancom, zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu aj pre zamestnancov s tak nízkym stupňom rizika pri práci ako sú napr. administratívni pracovníci? Lebo smernica Európskej komisie, znela odpoveď ministerstva zdravotníctva. Prečo bola pred pár týždňami zavedená tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť firiem, ktorým napr. za neodvádzanie daní bude hroziť až zrušenie firmy a jej majiteľom 12-ročné väzenie? Lebo Slovensko bolo poslednou krajinou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá priamu trestnoprávna zodpovednosť firiem nemala uzákonenú, argumentovalo zasa ministerstvo spravodlivosti.
Možno aj úprimná snaha znižovať byrokratické zaťaženie tak naráža na „potrebu“ - pod zámienkou ochrany spotrebiteľa, ochrany životného prostredia, ochrany zamestnancov, či pozitívnej diskriminácie - prevziať do nášho právneho poriadku smernice Európskej únie, odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, či v prípade pracovno-právnej legislatívy napríklad dohovory Medzinárodnej organizácie práce.
Sme svedkami postupného presunu rozhodovania o parametroch podnikateľského prostredia na medzinárodnú úroveň. Čoraz väčšiu časť toho, čo ministerstvá navrhujú a parlament schvaľuje, k nám prichádza v podobe medzinárodných záväzkov, ktorých dodržiavanie je od nás vynucované aj pod hrozbou sankcií. Našou odpoveďou musí byť oveľa vyššia aktivita v medzinárodných organizáciách, v ktorých sme členom. A najmä pri preberaní medzinárodných záväzkov, ktoré môžu poškodzovať naše podnikateľské prostredie, musíme mať väčšiu odvahu zredukovať obmedzenia podnikateľských slobôd len na absolútne nevyhnutné minimum.
Ján Oravec, .týždeň