Svieži domáci pohľad na bariéry podnikania
Už sme si zvykli, že podnetom k oživeniu diskusie o podmienkach podnikania na Slovensku zvyčajne býva zverejnenie výsledkov niektorého z nespočetných rebríčkov, ktoré v zahraničí zostavujú rôzne inštitúcie či ich konzorciá.
Už sme si zvykli, že podnetom k oživeniu diskusie o podmienkach podnikania na Slovensku zvyčajne býva zverejnenie výsledkov niektorého z nespočetných rebríčkov, ktoré v zahraničí zostavujú rôzne inštitúcie či ich konzorciá. Domáce prieskumy na táto tému sú menej časté. Združenie mladých podnikateľov Slovenska vyplnilo túto medzeru, keď iniciatívne zorganizovalo prieskum a zostavilo index prekážok podnikania, s dôrazom na podnikanie mladých.
1 145 respondentov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, odpovedali nielen na otázku, ktoré parametre podnikateľského prostredia vnímajú všeobecne ako bariéry, ale aj na otázku, ktoré z prekážok bránia v raste ich vlastnej firmy. Originálnym prínosom prieskumu je tak zmapovanie nielen vnímaných bariér, ale aj počtu podnikateľov, ktorých sa tieto bariéry dotýkajú. Vďaka tomu je možné vytvoriť si plastickejšiu predstavu o konkrétnych prekážkach, s ktorými sa musia pasovať konkrétni podnikatelia v závislosti od počtu ich zamestnancov, výšky tržieb či predmetu podnikania.
Ako problém býva napríklad často pretriasaný nedostatočný prístup k financovaniu podnikania. Prieskum však ukázal, že podnikatelia v poľnohospodárstve, výrobe či obchode vnímajú situáciu kritickejšie ako povedzme podnikatelia pôsobiaci v oblasti informačných technológií, ktorí (ne)dostupnosť klasického financovania vôbec nepovažujú za prekážku vo svojom podnikaní. Rozdiel je spôsobený práve rôznou mierou kapitálovej náročnosti výroby v porovnaní s internetovou firmou. V prvom prípade prístup k financovaniu reálnym problémom je, v druhom prípade nie je zďaleka tak naliehavý.
Rovnako diferencovaný prístup je užitočný aj pri ďalšom probléme, ktorým je nedostatočná dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Ak má niekto mikrofirmu s jedným či dvomi zamestnancami, v prieskume väčšinou uviedol, že problém to v zásade nie je. Naopak, veľký problém je to pre tých, ktorí zamestnávajú viac ako 10 ľudí, prípadne podnikajú v niektorých sektoroch, napr. v stavebníctve. Pokiaľ ide o cenu práce, tá nie je považovaná za problém akonáhle sa podnikatelia dostanú do fázy, keď exportujú a do svojich cien ju dokážu ľahšie zakomponovať.
Hlavným zistením prieskumu je, že všetky prekážky podnikateľmi označené za závažné, sú spôsobené regulačnou politikou štátu. Neprekvapuje, že popri daniach, odvodoch, pracovno-právnej legislatíve sem účastníci prieskumu zaradili registračné, nahlasovacie a administratívne povinnosti voči štátu a príliš časté zmeny legislatívy. Najkritickejšie tieto problémy vnímajú mikrofirmy, kde je iba jej majiteľ alebo jeden či dvaja zamestnanci a zároveň má firma nízky obrat.
Keďže sa už pomaly blížia parlamentné voľby, prieskum bol východiskom aj pre formulovanie tridsiatich konkrétnych odporúčaní. Pre všetkých politikov by to malo byť povinné čítanie. Z neho totiž zistia, že mladí podnikatelia od nich neočakávajú v prvom rade peniaze, ale v princípe to, aby nemenili stále pravidlá a dali im pokoj. A keď sa dostanú k moci, aby ju využili na to, aby im dal pokoj aj štát s jeho nespočetnými úradníkmi a úradmi.
Ján Oravec, HN