Podnikatelia v rade pre výskum? U nás by nemal šancu ani Steve Jobs!
Do rady, ktorá má u nás koordinovať vedu a výskum s prepojením na potreby praxe, hľadá ministerstvo školstva v týchto dňoch zástupcov súkromného sektora. Spomedzi nominantov podnikateľských združení a zväzov, ale aj jednotlivých firiem, ...
Do rady, ktorá má u nás koordinovať vedu a výskum s prepojením na potreby praxe, hľadá ministerstvo školstva v týchto dňoch zástupcov súkromného sektora. Spomedzi nominantov podnikateľských združení a zväzov, ale aj jednotlivých firiem, vyberie minister školstva desať, ktorí budú tvoriť polovicu z celkového počtu členov rady. Až potiaľto to vyznieva takmer ako učebnicový príklad partnerstva verejného a súkromného sektora, ktoré má zabezpečiť, aby rada mala reálny obraz o potrebách trhu. Radosť je však predčasná. Ako je už u nás zvykom, či už úmyselne alebo nie, realizácia takmer dokonale popiera pôvodný zámer.
Stačí letmý pohľad na minimálne kvalitatívne kritériá, ktoré má kandidát súkromného sektora spĺňať. Patria medzi ne druhý, ale ešte lepšie tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, minimálne 10 rokov praxe s riešením výskumných, vývojových a inovačných projektov, relevantné výstupy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v podobe publikácií, patentov, priemyselných vzorov a výhodou sú aj skúsenosti s medzinárodným výskumným, vývojovým a inovačným prostredím. Aj Vám sa zdá, že tieto kritériá sú šité skôr pre "vedátorov" než pre podnikateľov?
Skúsme si na chvíľu hypoteticky predstaviť, že slovenské podnikateľské organizácie by mali unikátnu možnosť do tejto našej rady nominovať najväčších inovátorov akí kedy medzi podnikateľmi žili. Naše nekompromisné kritériá by väčšinu z nich spoľahlivo vyradili. Ak by ešte žil, neuspel by Henry Ford, ktorý vniesol prevratné inovácie do automobilového priemyslu. Jednoducho preto, že nemal vysokoškolské vzdelanie. Rovnakú smolu z rovnakého dôvodu by mali aj takí vizionári v oblasti IT ako Bill Gates, Steve Jobs či Marc Zuckerberg, pričom ten posledný by mal evidentne problém aj s vydokladovaním "minimálne 10 rokov praxe s riešením výskumných, vývojových a inovačných projektov"!
Tento postup tak nabáda k opodstatnenej otázke, či má štát záujem o účasť skutočných zástupcov súkromného sektora alebo ich hľadá len naoko. Ak by to nebolo len naoko, potom by sa ministerstvo muselo vykašľať na formálne kritériá a nechalo by súkromnému sektoru pri nominovaní voľnú ruku. Výsledkom takto nastavených kritérií totiž nebude polovica rady zložená zo zástupcov výskumu a vývoja a druhá polovica zo zástupcov praxe, ale výsledkom bude rada celá zložená zo zástupcov výskumu. Reálnych podnikateľov spoľahlivo odfiltrujú "(dis)kvalifikačné" kritériá. Ak súkromný sektor aj napriek tomu bude chcieť v rade "svojich" zástupcov, bude nútený si ich "adoptovať" spomedzi výskumníkov, pre ktorých kritériá boli prichystané. A pôvodne deklarovaná snaha o prepojenie vedy a výskumu s praxou je v háji.
Ján Oravec, HN