V krajine absurdných zákonov

Stojaté vody obdobia ešte pred sviatkami a tesne po nich rozvírila kampaň podnikateľa Radima Jančuru, ktorý zaplatil desiatky billboardov a dal na ne napísať: Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu. A aby neboli pochybnosti, o koho konkrétne ide, doplnil zodpovedné inštitúcie: Bratislavský samosprávny kraj, Nitrianksky samosprávny kraj a mesto Nitra. Pekne aj s menami ich oficiálnych predstaviteľov. Také niečo u nás nebýva zvykom, niektorí z nich to preto nenechali len tak a v prípade začínajú lietať trestné oznámenia. Kampaň zaslúžene vzbudila pozornosť médií a širokej verejnosti. Nielen tým je však tento príbeh zaujímavý.
 
Na jeho začiatku bolo neudelenie licencie na prevádzkovanie autobusovej linky medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. K nesúhlasu Nitrianskeho kraja sa následne pripojil aj kraj Bratislavský. Šéf RegioJetu však nesklopil uši, nezmieril sa s tým, ako by to urobili mnohí na jeho mieste a začal bojovať. Nielen podaním odvolania, ale aj verejným obvinením zodpovedných z korupcie a klientelizmu. Môžeme len špekulovať či je za neudelením licencie skutočne korupcia, lobovanie dopravných spoločností, ktoré si na trh nechcú pustiť nového konkurenta a využili k tomu svoje dobré vzťahy s kompetentnými, či „len“ úradníci, ktorí nemajú radi nové  veci, prípadne všetko uvedené spolu.
 
Podstatnejšie na celom prípade je niečo iné. Je to absurdná skutočnosť, že k povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je vôbec potrebné súhlasné stanovisko každého vyššieho územného celku, cez ktorý linka prechádza, aj keď tam nemá zastávku. Slovensko je už viac než desať rokov členom Európskej únie. Jedným z kľúčových projektov EÚ je vytvorenie jednotného vnútorného trhu, na ktorom môžu podnikatelia predávať svoje výrobky a poskytovať svoje služby bez ohľadu na hranice jednotlivých členských štátov. A tu odrazu zisťujeme, že malé Slovensko je úradnícky rozparcelované na eštie menšie útvary. A podnikateľ sa musí zbytočne doprosovať mnohých úradníkov, ktorých razítko môže rozhodovať o ich bytí či nebytí.
 
Tieto povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb, ktoré sa popri pravidelných autobusových linkách vzťahujú aj na taxislužby, sú natoľko absurdné, že sme ich ešte v minulom roku zaradili medzi desať finalistov našej súťaže Byrokratický nezmysel roka 2014. V on-line hlasovaní sa umiestnili na čestnom treťom mieste. Len pre úplnosť dodávam, že v „hitparáde“ legislatívnych opatrení, ktoré podnikateľom najviac komplikujú život, zvíťazilo opatrenie nariaďujúce podnikateľom uhradiť pomerne vysoký poplatok súdu pri úpadku firmy, ktorá krachuje práve preto, že nemá dostatok peňazí. Na druhom mieste sa umiestnilo ustanovenie o rozšírení povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj – čuduj sa svete – pre úradníkov.
 
Šéfovi RegioJetu preto za jeho kampaň patrí veľká vďaka, pretože sa odmietol zmieriť s prebyrokratizovaným slovenským prostredím a vyvíja tlak na jeho zmenu. Korupcia a klientelizmus sú však len dôsledkom iného, oveľa vážnejšieho problému. Absurdných zákonov, ktoré vytvárajú mnohé zbytočné a absurdné úrady a prideľujú im zbytočné a absurdné kompetencie. V takom prostredí sú korupcia a klientelizmus efektívnym spôsobom ako prežiť.
 
Happyendom tejto „kauzy“ by preto nemalo byť len udelenie licencie, ale čo najrýchlejšie zrušenie kompetencie krajov vydávať ich. A následne rušenie desiatok či stoviek zbytočných či absurdných úradov a ich kompetencií. Len tak sa totiž dá dosiahnuť citeľná zmena. V pomyselnej kampani, ktorá by vystihovala situáciu u nás dnes, by sme totiž na billboardy na všetkých hraničných priechodoch museli napísať: „Vitajte v krajine absurdných zákonov a nekonečnej byrokracie“.

Ján Oravec, .týždeň