Zastavte ten kolotoč
Kolotoč personálnych zmien v posledných dňoch vyniesol ministra školstva do kresla predsedu parlamentu. Pozornosť médií aj verejnosti sa takmer výlučne sústreďuje na parlament, špekuluje sa o tom, čo táto zmena znamená pre jeho budúce fungovanie...
Kolotoč personálnych zmien v posledných dňoch vyniesol ministra školstva do kresla predsedu parlamentu. Pozornosť médií aj verejnosti sa takmer výlučne sústreďuje na parlament, špekuluje sa o tom, čo táto zmena znamená pre jeho budúce fungovanie a spôsob práce. Oveľa menej sa už hovorí o tom, že v dôsledku tejto rošády ministra školstva s poradovým číslom 16 vystriedal minister s poradovým číslom 17, ak ich počet začneme počítať od roku 1989.
Kolotoč personálnych zmien na ministerstve školstva nie je pritom nijakou anomáliou, ale ilustráciou nestability a nepredvídateľnosti, ktorá je vo verejnom sektore povýšená na systém. Posúďte sami: ministerstvo financií malo od roku 1989 jedenásť ministrov, ministerstvo práce dvanásť a absolútnym rekordérom je ministerstvo hospodárstva, kde sa vystriedalo až dvadsať ministrov, niektorí sa tam dokonca vrátili viackrát. Tento kolotoč treba zastaviť. Ľahko sa totiž dá spočítať, že očakávaná priemerná doba dožitia nastupujúceho ministra sa pohybuje od dvoch rokov a troch mesiacov v prípade ministra financií až po rok a tri mesiace v prípade ministra hospodárstva. Pre porovnanie, napríklad Združenie podnikateľov Slovenska malo počas 25 rokov svojej existencie päť prezidentov, z ktorých každý tak počas svojho funkčného obdobia videl v priemere štyroch ministrov hospodárstva.
Svedkami rovnakej miery diskontinuity sme v prípade politických strán. Od roku 1990, kedy boli na Slovensku prvé slobodné voľby, sa parlamentné voľby konali osemkrát. Priemerná dĺžka jedného volebného obdobia tak predstavovala nie štyri roky, ale len tri. Počas uvedeného obdobia sa v parlamente vystriedalo až 65 politických strán. Zo strán, ktoré sa do parlamentu dostali v roku 1990, je v dnešnom parlamente jedna (KDH) a ďalšia je mimo parlamentu (SNS).
Politici tak aj pri ich najlepšie myslených zámeroch, ak ich nestihnú dokončiť a ich nasledovníci na ne nenadviažu, prispievajú k nestabilite a nepredvídateľnosti politiky v oblasti podnikateľského prostredia. Podnikatelia a podnikateľské organizácie teda predstavujú stabilnú kotvu slovenskej spoločnosti. Bohužiaľ, o politickom systéme a následne o výkonnej moci sa to povedať nedá.
Ján Oravec, HN