Odkazom Novembra 89 je aj ekonomická sloboda

25. výročie Novembra 1989 je vítanou príležitosťou na reflexiu vývoja podnikateľského prostredia v celom období rokov 1989-2014. To prechádzalo zásadnými zmenami na pozadí skutočne historických prelomov, cez ktoré sme ako spoločnosť prešli: kolaps komunizmu, rozpad Československa, vznik samostatného Slovenska, vynechanie Slovenska z rokovaní o vstupe do EÚ, začatie týchto rokovaní s výrazným časovým odstupom od okolitých krajín, zásadné ekonomické a sociálne reformy, vstup Slovenska do EÚ, vstup Slovenska do EMÚ a prijatie eura.

Zaujímavejšie než hodnotenie jednotlivých míľnikov je pomenovanie najdôležitejších trendov, ktoré sú pre hodnotenie tohto obdobia určujúce. Vo vzťahu k súkromnému sektoru sa udiali obrovské, skutočne historické, zmeny. Niektoré pozitívne a iné negatívne. Medzi tie pozitívne patria najmä tieto:
Po prvé, podiel súkromného sektora na HDP z úrovne blízkej nule v roku 1989 - v priebehu ani nie desaťročia - dosiahol vyššiu úroveň než vo väčšine vyspelých západoeurópskych krajín. Približne 90%-ný podiel súkromného sektora na HDP je najdôležitejším – dodnes nie celkom doceneným - výsledkom prvých rokov transformácie.

Po druhé, zásadne sa zmenila štruktúra slovenskej ekonomiky. Koncom 80-tych rokov bola pre ňu typická dominancia niekoľkých veľkých podnikov v priemysle i v poľnohospodárstve. Veľké podniky hrajú v malej slovenskej ekonomike významnú úlohu dodnes, výrazne sa však zlepšila miera diverzifikácie ich vlastníctva tak z hľadiska krajiny pôvodu majiteľa ako aj predmetu ich podnikania.

Po tretie, „nová“ ekonomika naberá na sile, potešujúce je, že popri tradičných firmách a odvetviach sa v slovenskej ekonomike stále viac presadzujú nové firmy a nové odvetvia.

Popri pozitívach existuje niekoľko závažných negatívnych trendov:

Po prvé, globálne priaznivá atmosféra pre rozvoj podnikania zo začiatku 90-tych rokov sa zmenila na globálne nepriaznivú atmosféru v súčasnosti, čo viedlo aj k trvalému zhoršovaniu hospodárskej politiky slovenskej vlády vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. 90-te roky boli o liberalizácii, privatizácii, deregulácii, dnes opäť prevláda protekcionizmus, privatizácia je považovaná za tabu, vo väčšine krajín, vrátane Slovenska, je evidentný príklon k opätovnej regulácii.

Po druhé, dlhodobým problémom je negatívne vnímanie podnikania a podnikateľov širokou verejnosťou. To je výslednicou niekoľkých faktorov, najmä bulvárneho spracovávania informácií a politiky, ktorej úspech je založený na vykresľovaní podnikateľov ako nepriateľov spoločnosti.

Po tretie, verejný sektor výrazne zaostáva za dynamickým  rozvojom súkromného sektora, je jeho bremenom a brzdou. Kedysi bolo problémom tejto spoločnosti zabezpečovať základné spotrebné statky či dokonca potraviny. Ich poskytovanie je dnes kompletne v rukách súkromného sektora a preto funguje bezproblémovo. Bohužiaľ, najväčšie problémy pretrvávajú pri poskytovaní tzv. verejných statkov: vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, osobnej dopravy.

Navyše, celý politický systém prispieva k nestabilite podnikateľského prostredia. Len pre ilustráciu: od roku 1989 malo ministersto financií 11 ministrov, ministerstvo práce 12 ministrov, ministerstvo šklolstva 16 ministrov a ministerstvo hospodárstva dokonca  20 ministrov. To napr. v prípade ministra hospodárstva predstavuje priemerné zotrvanie vo funkcii 15 mesiacov.

Aj preto je namieste smutné konštatovanie: dnes aj v ekonomike opäť potrebujeme oprášiť ústrednú hodnotu Novembra 1989, ktorou je sloboda. Jednou z kľúčových priorít preto aj dnes musí byť rozhodná obhajoba podnikateľských slobôd.

Ján Oravec, .týždeň