Cameronov a Taylorov odkaz „európskym“ politikom
Britský premiér David Cameron a americký podnikateľ Maurice Taylor, každý pri inej príležitosti, vyslali Európe varovné signály, o ktorých síce informovali aj naše médiá, dostalo sa im však nezaslúžene málo pozornosti.
Britský premiér David Cameron a americký podnikateľ Maurice Taylor, každý pri inej príležitosti, vyslali Európe varovné signály, o ktorých síce informovali aj naše médiá, dostalo sa im však nezaslúžene málo pozornosti. Málo vzhľadom na skutočnosť, že máme tú česť byť pasažiermi lode zvanej Európska únia, ktorej kľúčovým problémom je podľa Camerona prílišná centralizácia a podľa Taylora zúfalá strata konkurencieschopnosti. Ešte kým sa dostanem k samotnému odkazu oboch pánov, bolo by najprv vhodné vysvetliť koho považujem za – v úvodzovkách – európskych politikov. Sú nimi všetci politici v členských krajinách Európskej únie a v Európskom parlamente, ktorí za riešenie všetkých našich problémov považujú „viac Európy“. Je pre nich charakteristické, že na rečnenie o „európskych riešeniach“ a ich presadzovanie na európskej úrovni vynakladajú obrovskú energiu. Na presviedčanie o potrebe skutočných riešení a ich presadzovanie doma, v ich vlastnej krajine, im potom energia i odvaha chýbajú.
„Európske“ riešenia sú teda medzi politikmi preto tak populárne, že slúžia ako figový list zakrývajúci ich neschopnosť a často aj neochotu riešiť doma a vlastnými silami problémy s deficitmi, vysokými verejnými výdavkami, ale aj nepružnými trhmi práce. Aj preto Európska únia v posledných rokoch nabrala kurz smerom k výraznejšej centralizácii. Nadšení eurofederalisti navrhujú problémy jednotnej meny riešiť jednou rozpočtovou politikou, veľkým spoločným rozpočtom, rovnakými daňami pre všetkých. Pre tento model vládne výrazne väčšie nadšenie v západnej Európe než u nás. Niet sa čo čudovať, ak si uvedomíme, že východoeurópske krajiny majú pomerne nedávnu zlú skúsenosť s kolapsom socialistickej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
V tomto kontexte je práve pre nás veľmi významný prejav Davida Camerona, ktorý v januári zadefinoval zásadne odmietavý postoj britskej vlády k pokračujúcej centralizácii v EÚ a ohlásil zámer usporiadať po roku 2015 referendum o zotrvaní Británie v EÚ v jej čoraz integrovanejšej podobe. Zároveň predstavil jeho víziu EÚ, ktorú nespájajú príkazy z centra, ale pružná a dobrovoľná spolupráca jej členov v ich rôznorodosti. Za hlavný spoločný menovateľ označil nie euro, ale vnútorný trh EÚ, kde ale nemusí byť zharmonizované všetko do posledného detailu. A prenos právomocí musí fungovať obojsmerne, napr. v otázkach sociálnej politiky či životného prostredia. Nielen z členských štátov na inštitúcie EÚ, ale aj naopak.
Cameron hovoril tiež o konkurencieschopnosti Európy, ktorá sa podľa neho, ak sa nič nezmení, v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zníži o tretinu. Oveľa nediplomatickejšie, ale o to zrozumiteľnejšie, to sformuloval Maurice Taylor, majiteľ americkej firmy vyrábajúcej pneumatiky. V reakcii na ponuku prevzatia krachujúcej firmy vo Francúzsku napísal v liste ministrovi priemyslu, že by musel byť hlupák, ak by kúpil fabriku, v ktorej sú leniví zamestnanci, ktorí pracujú len tri hodiny denne a „šialené“ odbory, ktoré pri rokovaniach o prevzatí fabriky požadovali pre všetkých zamestnancov záruku udržania ich pracovného miesta až do ich odchodu do dôchodku.
Prejav Davida Camerona i list Maurica Taylora rozhodne stoja za prečítanie. V neskrátenej a originálnej verzii. Sú totiž neúprosným, ale výstižným a pravdivým pomenovaním kľúčových problémov, ktorým bude v najbližších rokoch čeliť väčšina európskych krajín jednotlivo a všetky spolu v EÚ.
Ján Oravec, .týždeň