Zdroj podráždenia
Dnes je iritujúci najmä spôsob fiškálnej konsolidácie, ktorú si vláda vysvetlila nie ako šetrenie výdavkov, ale ako vyťahovanie peňazí z vreciek občanov a firiem. Len na zmenách v zdaňovaní z príjmov chce tak získať asi 370 miliónov eur.
Dnes je iritujúci najmä spôsob fiškálnej konsolidácie, ktorú si vláda vysvetlila nie ako šetrenie výdavkov, ale ako vyťahovanie peňazí z vreciek občanov a firiem. Len na zmenách v zdaňovaní z príjmov chce tak získať asi 370 miliónov eur.
Chcenie je jedna vec a realita druhá. Naozaj sa stane jedna z dvoch vecí, pričom obe sú zlé. Prvá, vláde sa podarí získať plánovaných 370 miliónov, presne tá istá suma však bude chýbať firmám a občanom. Čím viac peňazí vyberie štát, tým menej budú môcť použiť na vytváranie pracovných príležitostí, investície, spotrebu. Druhým scenárom je nenaplnenie cieľa zvýšených výnosov. Daňovníci nebudú sedieť so založenými rukami, až im štát zoberie viac peňazí. Pustia sa do optimalizácie, legálnej, na hrane zákona, či dokonca nelegálnej. Tento scenár považujem za oveľa pravdepodobnejší a zároveň horší, pretože prehrávajú úplne všetci. Štát peniaze nevyberie, daňovníci budú namiesto produktívnych aktivít venovať čas a energiu optimalizácii.
Existuje pritom spôsob, akým by vláda mohla naplnenie tohto čierneho scenára, aspoň čiastočne, odvrátiť. Stačilo by, ak by do balíčka opatrení k fiškálnej konsolidácii pridala aj niečo na kompenzáciu. A nemyslím práve kompenzáciu formou investičných stimulov pre vybrané firmy. Boli by ňou rozhodné kroky na odľahčenie byrokratickej záťaže. Regulačná reforma ako zdroj potenciálneho rastu leží na zemi, stačí ju len dvihnúť a premeniť na niekoľko percent rastu HDP.
Prečo sa tak až doteraz nestalo? Bohužiaľ, práve v tejto oblasti je zaostávanie Slovenska za svetom doslova dramatické. Nejde len o zaostávanie inštitucionálne, kapacitné, ale najmä mentálne. Uvediem len jeden príklad. V iných krajinách pokročili už tak ďaleko, že sa snažia identifikovať, merať a odstraňovať nielen regulačné a administratívne zaťaženie, ale dokonca tzv. iritačné zaťaženie, identifikujúce najväčšie zdroje podráždenia a znechutenia.
A u nás? Nenaplnila sa ani jedna z podmienok, ktoré boli na tomto mieste pred časom definované. Ministerstvo hospodárstva túto tému od volieb ešte poriadne neuchopilo, vláda nemá podpredsedu, ktorý by bol jej nositeľom, najmä sa však dosiaľ nestala skutočnou vládnou prioritou. Dráždi ma teda, že inde už zohľadňujú iritačné zaťaženie a u nás sme ešte ani nenašli nikoho, kto by vo vláde bol Mr. Better Regulation.
Ján Oravec, HN