Eurolaboratórium
Všetci so zatajeným dychom sledujeme experimenty vedcov, napríklad v oblasti fyziky, ktorí dokážu subatomárne častice zatvoriť do urýchľovača a hľadať tak povedzme \"božskú časticu\".
Všetci so zatajeným dychom sledujeme experimenty vedcov, napríklad v oblasti fyziky, ktorí dokážu subatomárne častice zatvoriť do urýchľovača a hľadať tak povedzme "božskú časticu".
Ekonomiku do laboratórnych podmienok veľkého hadrónového urýchľovača zatvoriť nevieme.A tým nevieme tak ľahko ani skúmať pravdivosť našich tvrdení v experimentamoch, v ktorých by sme zmenili jeden parameter a pozorovali, čo to s ekonomikou urobí. V tomto sa teda ekonómia odlišuje od svojich kolegýň v oblasti prírodných vied. Nie je však pravda, že by sme o takú možnosť boli úplne ukrátení. História nám poskytla podobnú možnosť dokonca hneď dvakrát.
Prvou príležitosťou bol v nedávnej minulosti komunistický experiment, ktorý rozdelil niektoré národy do dvoch štátov s odlišnou hospodárskou politikou. NDR či KĽDR sa s centrálnym plánovaním, znárodňovaním a celkove vysokou mierou zásahov štátu do ekonomiky dopracovali k úplnému krachu a zániku či k hladomoru. "Západné" Nemecko či južná Kórea sa takým excesom vyhli a z tejto priamej konfrontácie vyšli ako jednoznační víťazi. Zaslepení socialisti, ktorí sú ešte dnes schopní tvrdiť niečo iné, sa tak dostávajú do pozície notorických popieračov nosa medzi očami.
Druhú veľkú príležitosť na podobné porovnávanie nám dáva v súčasnosti Európa, keď z 27 členských krajín EÚ je 17 členom eurozóny a 10 je mimo nej. V debatách o nastavení eurozóny a výhodách či nevýhodách eura zaznievajú úplne protikladné názory, od úplného odmietania a zdrvujúcej kritiky až po absolútnu obhajobu. Z definície musí byť jedna zo strán sporu bližšie k pravde. A najvyšším arbitrom tu bude to, čo sa udeje v "eurolaboratóriu". Stačí pozorovať ako sa bude vyvíjať výkonnosť krajín s eurom a bez neho. Bude sa v najbližších rokoch dariť viac Švajčiarsku bez eura alebo Francúzsku, Taliansku, či Rakúsku s eurom? Budú na tom lepšie Švédsko, Nórsko, či Dánsko bez eura alebo Fínsko s eurom? A čo Slovensko s eurom v porovnaní s Českom, Maďarskom či Poľskom bez eura? Alebo Slovinsko v porovnaní napríklad s Chorvátskom?
Pozorovaniea výsledkov tohto grandiózneho experimentu môže prekaziť jediná vec. A síce to, že sa eurozóna rozpadne skôr než sa bude dať zistiť rozdiel vo výkonnosti krajín v nej a mimo nej a znemožní tak ďalšie porovnávanie. Čo by bol výsledok, ktorý už raz, v prípade komunistického experimentu, podobný spor rozsúdil. Počkajme a uvidíme.
Ján Oravec, HN