J. Oravec: Vytvorenie tzv. eurovlády nie je riešenie
Doterajší vývoj v súvislosti s tzv. eurovalom je potvrdením postoja ZPS, že zadlžené štáty, ktoré nie sú schopné splácať svoje úvery, by mali skrachovať...
Doterajší vývoj ohľadne tzv. eurovalu je potvrdením postoja ZPS, ktoré v minulosti opakovane vyjadrilo názor, že zadlžené štáty, ktoré nie sú schopné splácať svoje úvery, by mali skrachovať rovnako ako sa to v prípade platobnej neschopnosti podnikov deje v súkromnom sektore.
Podľa prezidenta ZPS Jána Oravca nalievanie peňazí do zadlžených ekonomík nielen nevyrieši ich problémy, ale môže skomplikovať situáciu aj krajinám, vrátane Slovenska, ktoré sa im na pomoc majú zložiť, pretože ani tie voľné prostriedky nemajú a na pomoc iným krajinám si musia požičať.
Ján Oravec s poľutovaním konštatuje, že v politickej diskusii o eurovale sa na Slovensku začína formovať väčšina, ktorá ignoruje ekonomické argumenty, pričom zdravý rozum sa v diskusii o tejto otázke dostáva do výrazne menšinového postavenia, pričom sa objavuje snaha o manipuláciu, či vyvíjanie neprípustného nátlaku.
Ak viac peňazí zadlženým krajinám nie je riešením, nie je ním ani centralizácia hospodárskej politiky, či vytvorenie tzv. eurovlády. Ide o snahu využiť zložitú ekonomickú situáciu a akcelerovať integráciu hospodárskej politiky do jedných rúk. Usilujú sa o to najmä tí politici, ktorí by radi z EÚ videli federáciu.
Podľa prezidenta ZPS aj v prípade snahy o vytvorenie tzv. eurovlády opäť ide o nesprávne riešenie stanovené na základe nesprávnej diagnózy. USA sú už dávno federáciou, ku ktorej má byť eurovláda len prvým krokom. Napriek federatívnemu usporiadaniu sa však USA nachádzajú v rovnakých problémoch ako Európa a nie sú o nič úspešnejšie ako Európa pri hľadaní riešení prílišného zadlženia krajiny. Federatívne usporiadanie teda v žiadnom prípade nie je všeliekom, ktorý by dokázal problému vysokých dlhov predchádzať či riešiť ho.
Naopak, snaha o vytvorenie jednotnej hospodárskej politiky je sama o sebe faktorom, ktorý vyvoláva mnoho nových problémov. Snaha o zavádzanie európskych daní, ak bude úspešná, bude mať za následok, že všetky krajiny EÚ budú mať vysoké daňové zaťaženie, zatiaľ čo dnes v Európe existujú krajiny, vrátane Slovenska, ktoré majú nižšie dane než krajiny ako napr. Dánsko, Belgicko, či Francúzsko. Zvyšovanie daní či zavádzanie nových daní nie je v ich záujme. Aj tzv. eurodlhopisy rozdeľujú európske krajiny na dve skupiny: tie, ktoré by z nich mali osoh (ekonomicky slabšie, prípadne vysoko zadlžené krajiny, ktoré dnes platia vyššie úroky z úverov) a tie, ktoré by finančne stratili (krajiny v lepšej kondícii a s nižším dlhom, ktoré dnes platia nižšie úroky). Je logické, že prvá skupina krajín zavedenie eurodlhopisov podporuje, ale druhá skupina krajín je proti.
Myšlienka eurovlády dovedená do dôsledkov, teda jednotnej federálnej európskej menovej, rozpočtovej a daňovej politiky, by teda podľa Jána Oravca viedla k permanentným sporom pri každom vážnejšom opatrení, ktoré by malo byť prijaté. A nejde len o teoretické či špekulatívne obavy z niečoho, čo ešte nenastalo. Skúsenosť Slovenska a Českej republiky, ktorá po 70-ich rokoch jednotnej ekonomickej politiky skončila rozpadom federatívneho usporiadania a následne aj rýchlym rozpadom menovej únie. Ekonomická logika zvíťazila nad politickými ideálmi, ktoré nemali oporu v ekonomickej realite, dodal na záver prezident ZPS Ján Oravec.
TASR