Čo robí HDP, keď politici dovolenkujú?
Celý rok sa nám politici snažia nahovoriť, že bez ich rozhodnutí by ekonomika nedokázala prežiť ani minútu.
Celý rok sa nám politici snažia nahovoriť, že bez ich rozhodnutí by ekonomika nedokázala prežiť ani minútu. Vynakladajú veľa energie na to, aby presvedčili voličov, že všetko dobré, čo sa v ekonomike deje, je výsledkom ich politiky. Je až komické, ako si dokážu privlastniť každý pozitívne sa vyvíjajúci trend a dištancovať sa od všetkého negatívneho. Argumentujú pri tom číslami, mávajú pred kamerami tabuľkami a snažia sa oponentov v priamom prenose ubiť grafmi.
Má z nich vyplývať nasledovné: ak som politik vládnej koalície, každý pokles nezamestnanosti, zvýšenie HDP, zníženie inflácie, zvýšenie exportu je výsledkom mojej politiky, ak však dochádza k zvyšovaniu nezamestnanosti, znižovaniu HDP, rastu cien či poklesu exportnej výkonnosti, ide buď o dôsledok politiky predchádzajúcej vlády alebo o globálne trendy, ktoré sa – napriek najlepšej snahe vlády - zo svetovej ekonomiky premietli aj u nás. Ak som opozičný politik, moje vysvetlenie je presne opačné: všetko zlé, čo sa udeje, má na svedomí vláda, to dobré je výsledkom môjho vládnutia z prechádzajúceho obdobia, prípadne len profitujeme z dobrého vývoja svetovej ekonomiky. Aby sme boli spravodliví, toto správanie nie je špecifická diagnóza len slovenských politikov. Úplne identicky sa správajú všetci demokraticky volení politici vo všetkých kútoch sveta.
Napriek zdanlivej nezmieriteľnosti koaličných a opozičných politikov existuje jeden spoločný záujem, ktorý ich zbližuje: oba tábory sa usilujú presvedčiť svojich voličov, že sú rušňovodičmi, ktorí dokážu najlepšie riadiť ekonomický vláčik, v ktorom sú občania cestujúcimi. Táto predstava je však na míle vzdialená od reality. Našťastie, už nie sme v centrálne plánovanej ekonomike, štát nevlastní podniky a neriadi ekonomiku cez päťročnice. Aj keď mnohé z toho, najmä po našom vstupe do EÚ, opäť ožíva, politik už nie je rušňovodič. Naopak, jeho vplyv je skôr bližší niekomu, kto stojí na nádraží a tvári sa, že rýchlosť vlaku prechádzajúceho cez stanicu závisí od neho. Keď si teda členovia vlády poberú dovolenky a parlament vyhlási prázdniny, ekonomika krajiny sa neocitne v stave najvyššej núdze, HDP nezačne klesať. Ekonomika však pocíti a výkonnosť ekonomiky, ktorú HDP meria, aj na číslach zaznamená, keď dovolenku vyhlásia v niektorom väčšom podniku, povedzme vo Volkswagene.
Znamená to ale, že od politikov už dnes nič nezávisí a ich rozhodnutia nemajú vôbec žiadne dôsledky? To vôbec nie. Pod najrôznejšími zámienkami, v snahe naplniť rôzne vízie, dokážu politici vyprodukovať nekonečné množstvo prekážok pre normálne fungovanie ekonomiky. A je úplne jedno, či to urobia vedome, alebo ide len o nezamýšľaný dôsledok, ktorý vopred nepredvídajú. Výsledkom je vyššie finančné bremeno, prípadne regulačné, či administratívne zaťaženie podnikania, často všetko uvedené zároveň.
Nemali by sme na to zabúdať. Vlak totiž môže vykoľajiť nielen rušňovodič svojou chybou alebo nepozornosťou, ale vážne ho dokážu ohroziť aj hrajúce sa deti. Mali by sme to politikom neustále pripomínať.
Ján Oravec