Žijeme v neliberálnej pseudodemokracii
Môžeme byť vďační, že žijeme v liberálnej demokracii. Túto vetu ste možno aj Vy počuli veľakrát. Môj problém s týmto tvrdením je, že dnes už nevyjadruje podstatu politickej reality, v ktorej žijeme.
Môžeme byť vďační, že žijeme v liberálnej demokracii. Túto vetu ste možno aj Vy počuli veľakrát. Môj problém s týmto tvrdením je, že dnes už nevyjadruje podstatu politickej reality, v ktorej žijeme. A opakovaným omieľaním tejto frázy ju len zahmlievame. Prispievajú k tomu aj uznávaní politológovia, možno aj preto, že im chýba každodenná skúsenosť s antiliberálnymi a nedemokratickými tendenciami v praktickej politike. Iste mi preto odpustia tento malý exkurz do ich politologickej „kapusty“.
Pojem "illiberal" sa zvykne používať na označovanie vývoja v krajinách, v ktorých vlády a politici s autoritárskymi sklonmi obmedzujú niektoré občianske slobody či inštitucionálne poistky na ich ochranu. Som presvedčený, že v skutočnosti do tejto kategórie patrí aj mnoho iných krajín, ktoré zvyknú ukazovať prstom na takzvaných vinníkov. Patria tam dokonca všetky vyspelé krajiny. A to aj tie bez otvorených autoritárskych tendencií, vrátane Slovenska. Prečo?
Kvôli plazivému obmedzovaniu niektorých slobôd. Dostali sme sa do kože tej povestnej žaby, ktorú varia tak pomaly, že si to nevšimne. Asi sa všetci zhodneme, že kľúčovým kritériom pre delenie krajín na liberálne a neliberálne je ich schopnosť vytvoriť priaznivý rámec pre rozvoj slobody. Podstatné však pritom je zdôrazniť, že občianske slobody sú neoddeliteľné od ekonomických slobôd. Krajiny možno považovať za liberálne vtedy, keď chránia rovnako občianske aj ekonomické slobody. Ak občianske či ekonomické slobody obmedzujú, sú neliberálne.
My patríme medzi neliberálne krajiny jednoducho preto, že sme prestali byť ekonomicky slobodnou krajinou. Takmer nikto si to nevšimol, ale napriek tomu je to tak. Problém je, že spoločnosť je oveľa citlivejšia a pripravená ochraňovať iné slobody, oveľa menej citlivá je v prípade ekonomickej slobody, ktorej obmedzovanie dokonca často podporuje. Dnes napríklad máme ľudí, ktorým leží na srdci povedzme sloboda zvierat, sloboda podnikateľov je však takmer každému ukradnutá. Alebo ak sa vláda pokúša obmedzovať slobodu tlače, okamžite je na nohách celá spoločnosť. Keď však vláda zas a znova odkrajuje zo zvyškov ekonomickej slobody, nikoho to "netankuje". Pouličné protesty mobilizujúce na odpor sú síce teoreticky možné, v praxi nepredstaviteľné, keďže nejde o novinárov, ale o nesympatických podnikateľov.
Ekonomické slobody sú však rovnako dôležité ako slobody občianske. Dnes sa tvárime, že občianske slobody chránime, čoraz viac ich však zatieňujeme vymyslenými právami, čo je však na samostatnú diskusiu. Zároveň ale úplne ignorujeme, že ekonomické slobody sú salámovou metódou devastované. A tak sme sa dostali do situácie, keď je podnikateľ od prvej sekundy od založenia firmy predmetom nespočetných regulácií, ktoré mu neumožňujú slobodne podnikať, ale čoraz viac mu zužujú priestor dovoleného.
A keďže sa tak deje nielen pričinením slovenskej exekutívy a parlamentu, ktoré vzišli z volieb, ale dnes už vo veľmi významnej miere pričinením Európskej komisie, ktorú na Slovensku nikto priamo nevolil, oveľa výstižnejšie než "žijeme v liberálnej demokracii,, je tak tvrdenie "žijeme v neliberálnej pseudodemokracii".
Ján Oravec, .týždeň